Snow White

Kap. 14 - Tréning

,,Kam ideme?"

,,Trénovať," zasmial sa. 

Kráčali bok po boku chodbami, v ktorých sa stále nevyznala. Argo sa počas cesty niekoľko krát pokúšal nadviazať konverzáciu, Snow sa však rozhodla držať si odstup. Bola alergická na to, že ju niekto podceňoval, zrejme taká menšia trauma prameniaca zo života v Mikeovom sídle. 

Viedol ju vyššie schodmi, až nakoniec prišli na poschodie bez chodieb a tajomných dverí. Celú časť zaberala obrovská otvorená telocvičňa. Neboli v nej činky a kardio stroje ako v bežnej posilňovni, tu sa zrejme sústredili na praktické veci. Niekoľko párov vlkov, ale aj vlčíc bojovali proti sebe, niekedy s chráničmi, či helmami, ale väčšinou bez. 

Argo ju popostrčil smerom k jednému z rohov telocvične. Dúfala, že uvidí Huntera, ale nikde nebol. Vzápätí samú seba pokarhala, že naňho toľko myslí a rozhodla sa byť myslou plne v prítomnom okamihu. 

Pozrela sa na Arga. Bol nižší ako Hunter, alebo ako Thomas. Bol tmavšej pleti, pôsobil exoticky. Dovolila by si tvrdiť, že mal v sebe niečo z divokého indiána. Ako väčšina vlkov, aj on mal dlhšie vlasy, husté obočie, no strnisko mal upravené. 

Spomenula si na Thomasa. Musí sa k nemu nejako dostať a zistiť ako sa má. 

V úvahách ju prerušil skákajúci Argo: ,,Budem lepšie ak sa rozohreješ, síce to nepotrebujeme narozdiel od ľudí, ale rozumieš, placebo,"

Zasmial sa. Ona neskákala, Argo pri tom vyzeral hlúpo, až sa neubránila jemnému pousmiatiu. Bola veľmi zvedavá, čo má v pláne  s ňou robiť, nechcela zdržiavať. Argo zaujal bojový postoj a ona ho napodobnila. Rozbehol sa proti nej a snažil sa ju kopnúť, ona však bleskovo uhla bez toho, aby sa vôbec dotkli. Nasledovala séria ďalších Argových kopov, s rovnakým, nulovým výsledkom. 

O chvíľu zastal, zadýchaný, no usmieval sa: ,,Vidím, že tam nejaký základ máš. Je super, že si včera šla s nimi, zabránila si tragédii." 

Snažila sa zachovať sústredený výraz aj sústredenú mysel, ohľadom včerajška však mala plnú hlavu myšlienok. Ako sa asi má Thomas? Verila, že dobre a že sa čoskoro zotaví. Vnímala aj bojujúceho Arga, nie však dostatočne. Vo chvíli, kedy sa chcela obrátiť,ju stihol kopnúť do chrbta a ona zletela na zem. Snažila sa postaviť, to už ju však Argo držal na krk zozadu. Aj keď bol menší, stále to bol mohutný muž a silou sa mu nemohla vyrovnať. 

,,Tak som okrem sily našiel ďalšiu slabinu, sústredenie," povedal jemne výsmešným, stále však priateľským hlasom. 

Snažila sa dýchať, ale držal ju: ,,Sústreď sa len na boj, na nič iné. Inak ti sú tvoje super vyvinuté schopnosti na nič. Nepodceňuj tréning." 

Pustil ju a ona sa ihneď zdvihla, pozerajúc mu priamo do očí. Z tej ich teraz sršala zlosť. Nie na Arga a na to, že ju poúčal, ale na seba, že sa skutočne nechala vyradiť niekoľkými myšlienkami. 

Pokračovali v boji. Argo pridal ku kopancom aj päste, čiže to pre ňu bolo ťažšie, aj tak sa však stíhala uhýbať.  Sústredila sa len naňho a na jeho pohyby. Znova povedal niečo o Thomasovi, no nevyviedlo ju to z miery a keď ju znova chcel kopnúť bleskovým kopom na chrbát, vyskočila, ani nevedela ako, najmenej 4 metre do výšky. Cítila sa ako v spomalenom filme, uvedomovala si, že sa vo vzduchu točí, robí saltá. Sama tý bola ohromená a nevedela, odkiaľ sa to stalo. Po dopade čupela. Nebolo to perfektné, ale oveľa lepšie ako včerajší pád. 

Chcela vstať a čeliť Argovi, keď však zdvihla zrak zo zeme, nemo ju sledovala takmer celá telocvičňa. Nesmela sa prestať sústrediť, uvedomila si, no v tom videla tie jeho oči. Hunter kráčal smerom k nej, s pobavením na perách. Šla vstať a dokončiť boj, keď ju však niečo prudko udrelo do hlavy a zhodilo na zem. 

Pár sekúnd trvalo, kým sa spamätala. Z pier jej tiekla krv, zrejme si ich sama pohrýzla. Argo stál nad ňou, ležiacou na bruchu a nohou jej bránil zdvihnúť sa. Pomaly jej dochádzalo, čo sa udialo a uvedomila si, že skutočne sa má čo učiť. Argo sa k nej sklonil a potiahol ju za vlasy smerom hore, stále jej na chrbát ale tlačil nohou, čiže bola neprirodzene prehnutá a celá hlava ju neskutočne bolela. 

,,Argo, to stačí," počula Hunterov hlas. 

,,Nestačí, má pred sebou hodiny tréningu," drzo mu odvrkol. 

,,Je to tréning. Vieš o tom, že bolesť cíti takmer ako obyčajný človek?" spýtal sa ho, naštvanejším tónom, zrejme si cenil rešpektu, ktorého sa mu teraz nedostávalo. 

,,Nie, to som nevedel, alfa," trochu povolil zovretie, no vzápätí ho ešte znásobil, Snow unikol tichý vzlyk od bolesti, ,,na bojisku to nikoho zaujímať nebude.Mala by trénovať ešte tvrdšie." 

Nerada to priznávala a cítila sa ponížene, ale Argo mal pravdu. Takýmto spôsobom v úpíriom sídle nikdy netrénovali, čo bola obrovská chyba. Aj to bol určite jeden z dôvodov, pre ktorý mali vlci fyzickú prevahu. 

,,Pusti ju, Argo. Je to rozkaz," zavrčal Hunter.

,,Ako povieš," bez kúska súcitu ju pustil na zem a odišiel. 

Snow sa zdvihla, a pozrela Hunterovi naštvane do očí. Chcela bojovať. Chcela viac, chcela sa zdokonaľovať. On na ňu pozeral pobavene a prstom jej zotrel kvapky krvi z pier. Následne si prst oblízal, čo vyvolalo u vlkov v telocvični prekvapené reakcie. Zjavne to pre nich bol vzácny pohľad, veď ju asi považovali stále za upírku. 

,,Musíme sa porozprávať," Hunterovi zvážnela tvár a pobral sa opäť ku schodisku, ktorým  sa šlo von z telocvične. 

Dav vlkov im už nevenoval pozornosť, opäť trénovali. 

,,Deje sa niečo?" 

,,Deje, Snehulienka,"  odpovedal, kráčajúc dopredu, snažiac sa vyzerať vyrovnane.

Toto herectvo mu nešlo, bolo jasné, že bol nahnevaný, priam rozzúrený. 

,,Ten skurvený Michael," zamrmlal, ledva zrozumiteľne, ,,tí skurvysyni prišli na to, ako zmeniť DNA upíra tak, aby bol schopný byť hybridom."

Snow zastavila. Spomenula si, ako si Michael vzal jej krv tesne pred tým, než prišiel Abraham. Prišlo jej nevoľno. Znamená to niečo hrozné. Nevedela presne čo, ale cítila, že nasledujúce týždne môžu skončiť tragicky pre obe rasy. 

Myslela si, že Abraham a doktor vo vlčej nore, kde sa nachádzala, boli najlepší výskumníci, ale zjavne sa mýlila.Pokiaľ dobre vedela, doktor z vlčej nory na tomto projekte pracoval tiež a nedokázal zmeniť niečo tak silné, ako upíriu či vlčiu DNA. Koho musia mať oni, keď sa im to podarilo? 

,,Buduje armádu."

❆Nesmierne ďakujem za prečítanie ďalšej kapitoly❆

Čo si myslíte, že sa bude diať v nasledujúcich častiach? Blíži sa niečo veľké, takže kľudne majte divoké predstavy. Zároveň by ma zaujímalo, čo by ste radi  čítali vy, budem vďačná za každú inšpiráciu. 

Pokúsim sa uploadovať častejšie, zároveň som sa rozhodla písať aj ďalší príbeh podobný tomuto, takže v krátkej dobe si budete môcť prečítať prvú časť. 

Chcela by som poďakovať @veroniquerichardson ktorá síce ani nevie, kto som, ale jej príbehy mi lepšia každý jeden deň a ja sa ich nemôžem nabažiť. Zároveň ma inšpiruje jej profesionalita a dúfam, že nikdy neprestane písať. Zo srdca ďakujem. ♡