Snow White

Kap. 26 - Milujem ťa

Prikývol: ,,Je v bezvedomí, Abraham sa oňho stará, poslal po Vás."

Prehodila cez seba tenký, saténový župan. Inak jej bolo jedno, že je bosá a neupravená, chcela ho čo najskôr vidieť. Našťastie sa v chodbách nory vyznala čoraz lepšie, preto prepla na najvyššiu rýchlosť a nechala Masona ďaleko za sebou.

,,Prosím, buď v poriadku."

Prudko otvorila dvere na ošetrovni, všetky pohľady sa otočili jej smerom. Na niekoľkých posteliach ležali doudieraní vlkolaci. Zaujímalo by ju, čo sa im stalo. Snáď sa nad ňou niekto zľutuje a povie jej to. Teraz si ale všetku jej pozornosť ukradol on. Presne cítila, kde je. Posledná posteľ so zatiahnutými závesmi. Dobehla ku nej a videla, ako mu Hunter zašíva krk. Krk! Kto sa mu opovážil útočiť na krk!

Cítila obrovské rozhorčenia, až sa preľakla, nad tou stúpajúcou agresiou. Snažila sa upokojiť. Narozdiel od nej, Abraham bol pokojný úplne, ako obvykle. Nezdvihol pohľad od rany, o ktorú sa staral, ale dobre vedel, že tam stojí. 

,,Čo sa stalo, Abraham?" podišla opatrne bližšie a pozerala sa na Hunterovu zjazvenú, ale pravidelne sa dvíhajúcu hruď.

,,Snow, vieš, že takéto veci ti musí povedať Hunter sám. Chcem byť neutrálny, chcem rešpektovať každého a nerobiť problémy. Ak by som ti povedal to, čo mimochodom sám neviem, mohol by som vzbudiť nedôveru. Po mojom predchodcovi by som sa nečudoval, ak by mi neverili už teraz," hovoril múdro, pokojne, vyrovnane. 

Mal pravdu, vedela, že má pravdu, ale aj tak sa jej zúrivosť potláčala čoraz ťažšie. Mala pokrk toho, ako sa pred ňou zatajovali veci. To isté sa dialo u upírov a neznášala to. 

,,Došijem túto ranu a prenesieme ho do komnát. Myslím, že by jeho stavu pomohlo, ak by si mu dala niekoľko málo tvojej krvi," povedal a s pomocou špeciálnych nožničiek urobil zo stehov uzol. 

Bolo samozrejmé, že mu pomôže ako bude vedieť. Bola veľmi nahnevaná, ale stále tu bolo to špeciálne, čudesné puto. To, že by mu zachránila život aj keby pritom ohrozila ten svoj jej prišlo ako samozrejmosť. Abraham s pomocou mohutného vlka, Taylora, previezol Huntera do jeho postele.

,,Snow," vyklonil sa Abraham z dverí, keď už odchádzal, ,,naozaj len malé množstvo. Hunter je silný a tebe by mohlo veľa krvi chýbať. Neprežeň to." 

Prikývla, usmiala sa a poďakovala mu. Pozrela sa naňho, vyzeral akoby spal a nemal žiadne problémy. Pozerala na jeho telo, vypracované ruky, mohutnú hruď, silné ramená, v ktorých sa cítila v bezpečí a doma. Len škoda, že za posledný mesiac si ich neužila takmer vôbec.  Na posteli boli ešte stále retiazky zo sejvarského striebra. Napadlo jej priviazať mu o ne ruky. Áno, pre zmenu ona tie jeho. Mala by ho úplne v moci a konečne by si ho mohla naplno užiť. Túto predstavu ihneď zavrhla. Nie. Veď ani nevie, či s ňou niečo plánuje. 

Dala si dole župan, nechala ho spadnúť na zem a ľahla si k nemu. Nechtom si spravila malú ranku na krku. Netušila, prečo zrovna tam. Pravdepodobne to bolo miesto, kde jej najviac chýbali jeho pery.  Naklonila sa k nemu a pritisla opatrne jeho hlavu k ranke. Ako predpokladala, zacítil vôňu jej krvi aj v spánku a hneď sa prisal. Bez zmyslov sa na ňu zvalil a chytil obe jej malé plecia do dlaní. Nechal sa viesť len tou sľubnou vôňou a ona sa nechcela vzpierať. Aspoň v tento malý moment sa chcela len poddať, len si užívať tie nádherné pocity, ktoré jej spôsoboval. 

Zrazu cítila jeho tesáky, ako prepichujú jej tenkú pokožku. Od bolesti vykríkla a z očí jej vyhŕkli slzy, no takmer hneď ju zaplavila ďalšia vlna rozkoše. V kútiku mysle si uvedomovala, že toto nie je dobré. Nebude ho vedieť zastaviť, je na to prislabá. Vždy bol on tým, kto vedel prestať, kto ju vedel skrotiť. Netušila, či to bude vedieť aj teraz, keď bol v bezvedomí. 

,,Hunter," vzdychla, sama nevedela či od bolesti alebo od rozkoše, ,,vlk, za-zabiješ ma," povedala potichu, ledva šepkajúc. 

Cítila ako slabne, pokúsila sa ho odtisnúť, no odpoveďou jej bolo len zavrčanie a silnejšie stisnutie ramien: ,,Hunter, prosím." 

,,Snehulienka," povedal akoby zo spánku, keď sa od nej konečne odtrhol.

V priebehu niekoľkých sekúnd si uvedomil, čo sa vlastne stalo  a zhíkol. Okamžite vstal z postele, akoby vôbec nebol zranený. Vzal uterák z kúpelne a utrel jej ním krk, kde sa krvácanie, našťastie zastavilo. Pohrýzol si zápästie a dal jej napiť, len trochu, aby bola schopná fungovať aspoň chvíľu, kým nezoženie inú krv. 

,,Ach," vzdychla a konečne sa trochu pohla, ,,si v poriadku."