Snow White

Kap. 13 - Pekný pocit

Nohy jej chytil rukami a tentoraz cítila jeho dych na inom mieste. Na tom, kde necítila ešte nikdy nikoho. Prestala dýchať a čakala, čo sa bude diať. Chcela, aby ju ochutnal, aby ju jedol tak nenásytne, ako sa len dá. Namiesto toho medzi nohami cítila jeho dych.

,,Snehulienka," šepkal, no ona počula každé slovo.

Vlna rozkoše jej kázala spojiť nohy, no on jej ich mučivo držal a nedovolil jej cítiť úľavu.

,,Povedal som, že si vybavíme účty." 

Snažila sa spomaliť dýchanie, ukľudniť sa.  Nevedela, čo bude nasledovať a nevedela ani, čo vlastne chce. Bolo jasné, že nemá nijakú šancu uniknúť, ležala pred ním nahá a ruky mala priviazané retiazkou z najpevnejšieho striebra na svete. A aj ak by ich nemala priviazané, nevie kam utiecť a Hunter je niekoľko násobne viac silnejší ako ona. 

Rozhodla sa aspoň vynútiť si spojené nohy, metala s nimi a čoskoro sa mu vytrhla. Dúfala, že to bude lepšie, no mýlila sa. Dostal sa medzi ne, priľahol ju a chytil za bradu. Boli tvárou v tvár, telo na tele. Cítila na boku, ako veľmi je nadržaný a nechcela si ani predstaviť, čo by sa s ňou stalo, ak by dal priestor tej beštii, ktorá v ňom drieme. 

,,Maličká si to rozmyslela?" zasmial sa a skúmavo jej hľadel do očí. 

Pohladil jej líce, nespúšťajúc modré oči z tých jej: ,,To je škoda, pretože ja si to nerozmyslím."

Nevedela odkiaľ sa v nej vzalo toľko hlúposti, no prišlo jej múdre napľuť mu na tvár. Keď videla šok v jeho očiach, hneď oľutovala svoj čin. Hunter rukou zotrel číru slinu z jej úst, pridal tam ešte trochu svojich slín. Čakala, že jej dá facku, to je niečo, čo by v tejto situácii urobil Michael. Dostala by facku, nejednu. 

On však minul jej tvár a rukou zamieril dole, kde pred chvíľou cítila jeho dych. Znova sa pokúsila zomknúť nohy tak, aby sa medzi ne nedostal, ale nezvládla to. Priložil ruku medzi nohy a dotkol sa jej tam...Kde to ešte nik predtým nespravil. Vlhkosť, ktorú priniesol spôsobovala v kombinácii s jeho nežným hladkaním eufóriu. Snažila sa vydržať očný kontakt, aby neprehrala pomyselnú hru, po chvíli to nevydržala, zavrela oči a prehla sa v chrbte. Z pier jej vyšiel proti jej vôli ston a hneď potom pocítila na uchu jeho teplý dych. 

,,Na túto noc nezabudneš, maličká," jeho hlas bol neskutočne mužný a určite postrehol ako kvôli nemu zvlhla, ,,neviem,  či to chceš, alebo nie, ale nezabudneš na to." 

Posadil sa a prevalil ju na brucho tak, aby bola prehnutá cez jeho stehná. Ruky mala nacelkom natiahnuté a vedela, že akonáhle sa bude chcieť pohnúť, reťaz sa jej zareže do bledej kože zápästia. Oceňovala však, že aspoň nohy mohla držať blízko pri sebe.

Nevedela ako vážne to Hunter myslí, ale čoskoro to určite zistí. Je takéto trestanie v tomto sídle bežné? Pri pomyslení na to, že sa v jeho posteli striedali ženy jej zovrelo hrdlo, no hneď ten nepríjemný pocit potlačila. Cítila, ako jej rukou prešiel po obnaženom zadku, jemne, akoby si vychutnával zamatový pocit jej pokožky. Prešiel takto niekoľko krát a potom dostala prvú ranu.

Dlaň jeho mohutnej ruky dopadla na jej jemnú pokožku a rozžeravila ju ešte viac. Nenechal ju vydýchnuť, nasledovali dva rovnako silné údery. Bolelo to viac než si predstavovala a cítila sa ponížene. Bola nahá, prehnutá cez kolená vlka a vystavená na obdiv.

,,Na toto si ma sem priviedol, vlk?" spýtala sa drzo, bez štipky rešpektu v hlase.

Potiahol ju za vlasy hore, reťaze sa napli a cítila, že chýba zúfalo malý kúsok k tomu, aby cítila zárezy:,,Vieš moje meno, Snehulienka. Povedz ho."