Snow White

Kap. 10 - Hybridy

Tá noc bola zvláštna, pretože Snow sa nesnívalo absolútne nič. Keď si spomenula na tie bláznivé a vyčerpávajúce sny, ktoré mala od nepamäti, bola nesmierne vďačná. Bolo jej smutno za modrými očami, no v podvedomí vedela, že sa jej o nich nemusí snívať.

Čakali ju totiž ráno, hneď po prebudení. Pri spomienke na udalosti, ktoré sa udiali pred niekoľkými hodinami sa začervenala. Nikdy si nemyslela že by bola schopná skočiť do postele s chlapom, ktorého vidí druhýkrát v živote, no včera by za to dala čokoľvek.

Nikdy k nikomu necítila takúto príťažlivosť a to, že dotyčný je vlk ju prekvapovalo najviac. Odkedy si pamätá jej bolo hovorené o týchto násilníkoch, ktorý sa nevedia ovládať a sú deštruktívni pre seba a svoje okolie. Chlpaté beštie, ktoré v čase splnu nepoznajú brata.

Keď sa však pozrela na doterajšie reálne skúsenosti, nič z týchto teórii sa jej nepotvrdilo v praxi. Michael a vedenie sídla bolo prísne proti tomu aby chodievala sama hocikam, mimo vyznačených lokalít. Keď to však porušila, nič zlé sa nedialo.
Vlkodlaci ju mali veľakrát naservírovanú, no nikdy jej nič vážnejšie nespravili.

Dokonca ju zachránili. Tie chlpaté beštie. Pomyslela na Thomasa a na Annu, na dve chlpaté beštie, ktoré jej preukázali takú ochotu pomôcť ako ešte snáď nikto. A keď sa pozrela vedľa seba, na odfukujúceho vlka... V duchu si nadávala za tie predsudky.

,,Nad čím premýšľaš, maličká? " zvláštne, myslela si, že spí.

Bez toho aby sa pozrel, dotkol sa jej boku a pohladil ju, na čo sa Snow strhla a odsunula mimo jeho dosahu.

,, Nedotýkaj sa ma, vlk."

Nechápavo na ňu pozrel a potom sa lišiacky pousmial. Zrejme vedel že je v rozpakoch.

,, Ako sa cítiš? " vstal a obliekol si tričko ktoré odpočívalo na stoličke.

,,Som v poriadku. Mohla by som dostať nejaké oblečenie?"

,,Myslel som na to, žiaden strach," vošiel do dverí, zrejme šatníkových a vytiahol úhľadne zložený, červený kúsok látky.

Podal jej ho a keď ho rozprestrela, hľadela na malé, obtiahnuté, červené šaty. Nepochybne boli krásne, no za prvé, nebola na také oblečenie zvyknutá a necítila by sa v ňom dobre a za druhé, tie šaty nie sú vôbec praktické. 

,,Niečo praktickejšie by sa nenašlo? Nohavice, napríklad?" snažila sa zložiť šaty čo najúhľadnejšie, ale nedarilo sa jej. 

Vlk sa zasmial, vzal šaty a rozprestrel ich: ,,Myslím, že tieto by ti veľmi sadli," našťastie ju do ničoho nenútil a niekoľkými ťahmi šaty znova profesionálne zložil. 

Prekvapene naňho pozrela, nepovedala by naňho, že je takto šikovný v niečom, čo sa radí do domácich prác. V ich sídle a vlastne kdekoľvek, videla tieto veci robiť čisto ženy. Postrehol jej prekvapený výraz a na perách sa mu objavil úškrn, akoby presne vedel, čo si myslela. Táto jeho ,,schopnosť" ju znervózňovala, pretože aj keď poznala hrubú silu, krutosť, rýchlosť a iné väčšinou fyzické aspekty, s empatiou sa nestretla takmer nikdy.  Šaty odložil naspäť do šatníkovej skrinky a vytiahol niečo zabalené, na veľkom stojane. 

,,Myslím, že sa ti bude páčiť, sám som ho pomáhal šiť," rozopol obal a jej spadla sánka.

Na stojane bol zavesený oblek z kože, precízne popretkávaný nejakou inou látkou. Koža bola na niektorých miestach prerušená akousi zvláštnou elastickou tkaninou, zrejme pre lepší rozsah pohybu. Na  bokoch bol opasok s dostatočným priestorom na zbrane a iné potrebné veci. Tieto, ale menšie opasky boli aj na pravom stehne. Pás a hruď boli síce spravené na štýl korzetu, no nič nebolo odhalené, čo ju nesmierne potešilo.