Snow White

Kap. 9 - Jazvy sú nádherné

Obrátil si stoličku, ktorá bola pri jej posteli, aby si na ňu mohol sadnúť naopak, obkročmo a ruku oprieť o drevené operadlo. Pohľadom ju prebodával bez prestávky, zatiaľ čo ona mala problém udržať očný kontakt. Bola nahá, v cudzom sídle, v cudzej izbe, v cudzej posteli a aj keď vedela, že ju tu zrejme nebudú mučiť, nevedela sa celkom uvoľniť. Chcela si sadnúť a pritisnúť deku čo najbližšie k telu, no zastavili ju dve veci. Pri napnutí brušných svalov pocítila bolesť a tiež zistila, že nemôže pritiahnuť ruku k telu - bola totiž priviazaná tenkou, no nevídane pevnou retiazkou. 

Už sa šla spýtať, čo to má znamenať, no predbehol ju: ,,Och, pritiahli ti ju až príliš," zasmial sa, ,,hneď ti ju uvolním." 

Podišiel k pravému kraju postele, niečo otvoril a vytiahol odtiaľ niekoľko metrov ten tenučkej retiazky. Takže predsa tu nie je celkom slobodná. 

,,Sejvarské striebro," poťažkal si zvláštnu reťaz, ,,vyrábané len nami, jedno z najpevnejších na svete."

,,Vlkodlaci vyrábajú striebro?" prišlo jej to absurdné, má ich predsa zabíjať. 

Zasmial sa a jej to pripomenulo ten večer, kedy ju nielenže ušetril, ale aj zachránil. 

,,Je síce pravda, že vlkov striebro poraní viac, ako obyčajný kov. To, že ich zabije je však mýtus, o ktorom si sa presvedčila sama," prešiel si po kľúčnych kostiach, ktoré zakrývalo pomerne obtiahnuté, biele tričko. 

Posnažila sa trochu viac a pomocou rúk sa posadila na postel, prsia si zakrývala dekou, prešla si však po kľúčnych kostiach, kde mala jazvy od jeho pazúrov. 

,,Mrzí ma, že som ti tým spôsobil bolesť. Myslel som, že si menej citlivá."

,,O bolesť nejde, zmrzačil si ma. Tie jazvy tam nemali zostať," odvetila drzo, na čo si sadol k nej na postel a jemne jej prešiel po jazvách. 

Stiahla sa, no prevapilo ju, aký jemný  jeho dotyk bol. Z ruky mu sálalo teplo, do ktorého by sa najradšej celá ponorila. 

,,Jazvy sú nádherné," povedal ticho, skúmajúc tie jej, ,,vedia toho o človeku veľa vyrozprávať." 

Postavil sa a otočený chrbtom si zobliekol tričko, ktoré spadlo na stoličku. Svetlo sviečok nebolo silné, no i tak videla, ako mu chrbát zdobí množstvo dlhých šrámov. Nevedela prečo, vstala, rukou si pridržiavajúc deku pri tele podišla k nemu a začala ich skúmať. Dotkla sa ich rukou, na ktorej mala retiazku a tá jemne zazvonila. 

Boli to jazvy z hlbokých rán a keď prešla po najhlbšej z nich, zazdalo sa jej, akoby videla ranu bičom, ktorá neľútostne mieri na jeho nahý chrbát. Strhla sa a zatvorila oči pri tej predstave, to pokračovala s blúdením ďalej. Cítila mohutné trapézové svaly, keď sa blížila ku krku, kde cítila dalšie jazvy. Hneď ako po nich prešla videla ruky, ktoré škrtili, rezali a škriabali, akoby bojovali o život. Prešla rukou cez rameno, ktoré bolo bez týchto tetovaní na pokožke. Prešla rukou dole, na pás, kde bola najväčšia jazva. Dotkla sa jej a videla kosu, ako sa ňou postava oháňa, ako prerezáva vzduch a razí si cestu jeho mäsom...Preľakla sa a znovu sa strhla. 

V tom zacítila teplé ruky na jej pleciach a keď otvorila oči, pozeral sa do tých jej, mierne zohnutý.Postrehla, že pustila deku a stála pred ním nahá, stále však udržiaval očný kontakt.  

,,Videla si nie..."

,,Sú nádherné," povedala automaticky, ešte stále trochu meravá z veci, ktoré sa jej zdali.

Nadýchla sa jeho vône, ktorú teraz cítila ešte väčšmi. Teplo ju takisto obklopilo, sťaby nahradilo prikrývku. Pozrela do jeho nádherných očí a dlhú chvíľu do nich proste pozerala a nechala sa hýčkať pocitom, akoby našla poklad. Po tom všetkom, čo si prežila pri ňom cítila oslobodenie a šťastie, bezpečie aké nikdy necítila. 

Mohla sa preľaknúť, mohla sa obávať, že sa niečo pokazí, no prvýkrát vo svojom živote sa rozhodla jednoducho vypnúť a nechať sa unášať týmito krásnymi pocitmi. Pocit oslobodenie jej do očí vniesol slzy, za čo sa na malú chvíľu zahanbila a odvrátila zrak. 

Pohladil ju po líci, a jemne jej nadvihol bradu, aby opäť našla svojimi očami tie jeho: ,,Snehulienka," priblížil sa k nej bližšie. 

,,Čo si mi to urobil, vlk?" zopakovala,ledva počuteľne podobnú frázu, ako z ich prvého stretnutia. 

,,To som sa chcel spýtať ja teba," nadvihol jej bradu ešte viac a priblížil sa k nej tak blízko, že na perách cítila jeho horúci dych. 

Pozrela na jeho pery, ktoré sa črtali pod hustou bradou a ledva sa stihla vrátiť naspäť k očiam, cítila ako ju pobozkal. Bolo to náruživé, no zároveň tak moc citlivé, že otvorila pery aby prehĺbila bozk. Chcela ho viac, chcela ho hneď teraz. Ponoriť sa doňho, ochutnať ho celého a sladko sa predávkovať. 

Dotkla sa jeho mužnej hrude, a cítila ako ju jemne chytil do náručia. Bol obrovský a ona mala pocit, že sa v ňom stráca. Cítila toľko, až sa jej podlomili nohy, no bol tu on a držal ju. Opatrne ju položil na postel, a sklonil sa nad ňu. Na chvíľu ju prestal bozkávať, na čo protestne zabedákala a pritiahla si ho bližšie. Cítila ako sa jeho hruď dotýka jej pŕs keď sa nadychuje a to v nej prebúdzalo čoraz väčšie chtíče. Hľadala rukou jeho rozkrok a keď ho našla, bol väčší než si myslela. 

Chcela mu rozopnúť džínsy, no on prerušil bozk vzal jej ruky a držal ich priklincované k posteli nad hlavou. 

,,Och, maličká," vzdychol, stále nebezpečne blízko, ,,si netrpezlivá, ale máme čas." 

Cítila krivdu, že prerušil to, čo sa medzi nimi dialo. Zároveň sa však hanbila a snažila sa zakryť. Spomenula si, že deka je na zemi, no to už ju vlk prikrýval. Bez slov sa prikryla a čakal že odíde, no ľahol si k nej. 

Na jej nechápavý pohľad pobavene dodal: ,,Ležíš v mojej posteli, snáď ti nebude vadiť, keď si ľahnem tiež."

Neodpovedala, chcela sa prevrátiť nabok, chrbtom k nemu, no vystrelila jej bolesť z rany na bruchu. 

,,Šššš," zašepkal veľmi blízko, ,,musíš ležať na chrbte, nenamáhaj brucho." 

Pritiahol si ju k sebe tak, aby mala jeho hruď blízko k hlave. Aj napriek negatívnym pocitom zaspala unášaná príjemným teplom.