Snow White

Kap. 8 - Bola si niekedy vo vlčej nore?

Vlkodlak, ktorý sa podľa všetkého volal Thomas ju zdvihol zo zeme. Tak teraz už nerozumela ničomu. Na jeho silných ramenách sa však ležalo viac než príjemne, okrem iného z neho sálalo teplo, vďaka ktorému jej bolo o dosť lepšie.Schúlila sa do klbka, nech má tepla ešte viac.  Cítila, ako sa jej chce spať no potlačila to nutkanie, mala po krk odpadávania a zaspávania. Čokoľvek sa s ňou chystali spraviť, chcela tomu čeliť.Dlhými silnými nohami kráčali oveľa rýchlejšie než by kedy dokázala ona preto cesta trvala pomerne krátko.

,,Bola si niekdy vo vlčej nore? " spýtal sa Thomas.

Pokrútila hlavou a napriek tomu, že jej mozog kričal aby protestovala, kričal, že ju tam čaká niečo horšie ako smrť...Napriek tomu sa viac pritúlila k vlkovi, ktorý ju niesol. To teplo sa jej páčilo.

Stáli pri vyvrátenom strome, ktorého korene tvorili potenciálny úkryt. Zhrozila sa,  toto je vlčí úkryt? Keď to porovnala s jej bývalým sídlom, bolo jej takmer do smiechu. Zvláštne bolo, že cítila, akoby ju diera priťahovala, akoby ju volala domov. Poprvýkrát v živote zažila, že jej srdce a rozum hovorili niečo totálne odlišné. 

Vlk s prázdnymi rukami šiel ako prvý, jednoducho prešiel cez korene a hlinu, vyzeralo to, akoby sa v tme stratil. Thomas ju chytil pevnejšie a vstúpil do tmy. Cítila, ako sa na ňu sype hlina a nepríjemne jej padá do vlasov a na tvár. Zasmial sa, Naklonil sa nad ňu a poskytol jej tak niečo ako vlkodlačí dáždnik, čo jej prišlo veľmi milé. Takúto ochotu veľmi nepoznala. 

Keď prešli úzkou hlinenou chodbou, postrehla, že kráčajú dole točitými schodmi, kde už našťastie strop nepadal. V úplnej tme sa zrazu nečakane vynoril vchod do veľkej miestnosti, pripomínala jej Motorest kam v detstve často chodievala. Drevené stoly, sviečky, bar a krb. 

Za stolmi sedelo množstvo chlapov a niekoľko žien, všetci sa nahlas zabávali a popíjali pivo s ukážkovo bohatou penou. Keď však vošiel Thomas s ňou na rukách, do pár sekúnd bolo úplné ticho. Prechádzali pomedzi stoly, smerom k mohutným dreveným dverám, ktoré zrejme viedli hlbšie. 

,,Kde je alfa?" spýtal sa nahlas Thomas, mužnejším hlasom než akým hovoril s ňou. 

Pochopila prečo na ňu rozprával tak potichu, pri tejto hlasitosti ju zabolela hlava podobne, ako bolí hlava ľudí po prehýrenej noci. On si to podľa všetkého všimol, keďže ju pritisol bližšie k svojmu telu a na ucho jemne priložil dlaň. 

,,Myslím, že šiel k Abrahamovi..." zakričal šedivý chlapík za barom.

,,Nie!" chcela zakričať, no vyšlo z nej len niečo smiešne tiché, Thomas na ňu len nechápavo pozrel. 

Thomas sa s ňou otočil, drevené dvere sa otvorili a ona aj cez mohutnú mužskú dlaň na uchu počula ruch, ktorý opäť nastal v miestnosti: 

,,To je ona?"

,,Nevyzerá, že by to šla prežiť."

,,Myslíte, že robila štetku?"

Prišlo jej ľúto, čo hovoria, no zrazu k Thomasovi podišla žena, patrila zrejme tiež k svorke, a prikryla ju teplou dekou. Pozrela na ňu a snažila sa, aby pochopila ako moc je jej vďačná. Aj keď bolo Thomasovo telo teplé a príjemné, stále sa cítila nezvyklo odhalená a ponížená. Zabalili ju do deky a ona sa rozplakala. 

,,Šššš, neboj sa," povedala žena s hrubším hlasom, ale veľmi srdečným pohľadom, ,,postaráme sa o teba, už je dobre." 

Aj keď sa snažili o to, aby sa upokojila, ona chcela plakať viac a viac. Až teraz, keď vedela že má zrejme isté najbližšie hodiny života, k nej všetko doliehalo. Prechádzali cez útulné chodby, až zrazu zabočili do miestnosti, kde to páchlo príšerne sterilne. Ostré svetlo jej poranilo oči a jej hlava šla vybuchnúť. 

Thomas ju pomaly posadil na mäkkú, čistú postel a takmer hneď na to pocítila teplú špongiu na chrbte. V prvom momente sa preľakla a strhla, ale potom jej to došlo. Umývajú ju. Teplou vodou, jemnou špongiou. 

,,Moje meno je Anna," kľakla si pred ňu žena, ,,môžem ti sľúbiť, že si v bezpečí," opatrne ju posunula, aby si ľahla na bok. 

Snow cítila dotyk špongie na zadku, nemala však pocit, že by niekomu z nich šlo o niečo viac ako o umytie. Naozaj sa cítila bezpečne. Keď doumývali jej zadnú časť tela, šetrne ju prevrátili na chrbát. 

,,Milosť..." Anne sa zlomil hlas, keď videla rany na jej bruchu a hrudi, ,,Čo ti to urobili..."

Videla jej v zelených očiach slzy, hneď sa však ovládla a pohladkala ju po vlasoch. 

,,Ann, nedívaj sa na to," Thomas jej podal kefu na vlasy a k posteli na ktorej ležala Snow si priťiahol stoličku, ,,ošetrím ťa, ak mi dovolíš."

Pozrel sa Snow do očí. Vedela, že ju bude musieť vyzliecť a pocítila vlnu nekomfortu. Zároveň si uvedomovala, že rany od Michaela je potrebné dôkladne vyčistiť a zašiť. Hľadala odpoveď v Anniných očiach a ona ju, akoby len pohľadom uistila. 

Snow prikývla. Thomas vzal s nočného stolíka nožničky a prerezal jej, veľmi jemne, podprsenku a nohavičky. V očiach sa jej objavili ďalšie slzy. Anne jej rozčesávala špinavé vlasy a snažila sa ju upokojiť, sama však bola očividne nepokojná. 

,,A-A-Abraham je..." Snow sa zakoktala, chytila Thomasovu ruku.

Obaja na ňu zvedavo hľadeli, nakoniec to zo seba dostala: ,,Abraham je mŕtvy."

Anne na chvíľu prestala s česaním. Cítila ich hnev, cítila ich zármutok, napriek tomu jej bolo o niečo ľahšie, keď to povedala nahlas. 

,,Je to v poriadku," zašepkal Thomas, ,,odpočiň si." 

Odhalil jej telo a keď cítila dotyk špongie na poranených miestach, prudko zavrela oči. Onedlho sa však uvoľnila a zaspala. 

...

Videla Motorest, videla ho celkom jasne. Bol útulný, svetlo sviečok bolo jemné a ľudia sa zabávali. Oblialo ju nádherné teplo, cítila chuť džúsu na jazyku. Červený džús. 

Popri bare prešla do miestnosti, skočila do padacích dverí, no Abrahama nikde. 

,,Abraham..." šepla, vediac že nepríde, že jej nepomôže. 

Videla krv, videla sneh.

,,Hahaha, sneh v októbri?" ozvalo sa jej v hlave.

,,Sneh v októbri, sneh..." na snehu bol mŕtvy muž čo hovoril.

,,Sneh v..." Snow musela utiecť, bála sa. 

,,Sneh..." všade bola tma a ona nevedela, či uteká alebo nie. 

Červený sneh, červený džús... ,,Snehulienka," šepkal muž na snehu. 

,,Snehulienka..." modré oči...

Modré oči ju zachránili z toho príšerného sna. Tie modré oči, ktoré na ňu teraz pozerali. Bolela ju hruď a brucho a keď sa pozriela pod periny a videla svoje nahé, boľavé telo so zašitými ranami, vedela, že to nie je sen. 

,,Snehulienka," pozdravil ju alfa.

Spomenula si na pitie jeho krvi, na to, ako ju zachránil. 

Bol tu, pri nej. 

Konečne.