Snow White

Kap. 24 - Krvavé hry

Pritiahla ho k sebe a ústami splynuli v hlbokom, chutnom a túžobnom bozku. Snow bolo jasné, že ho teraz potrebuje a že musia čo najrýchlejšie do jeho komnát. 

Keď sa od seba odtrhli a pozreli jeden druhému do očí, vedeli že musia ísťdo súkromia.Snow vstala a začala utekať po točitom schodisku s Hunterom za pätami. Behala rýchlejšie ako on a počula, ako niekoľkokrát spadol. Rozosmiala sa a pokračovala ďalej. Cítila sa skvelo a chcela si tento pocit zapamätať. Po malej chvíli bola v Hunterovej komnate, čakala kým príde on a keď sa zjavil, vrhla sa naňho.

Sadol si na postel, s ňou sediac na ňom obkročmo. Znova jej chytil vlasy, silnejšie a začal ju bozkávať na krk, nenásytne, akoby ju chcel celú zjesť. Pri tej myšlienke sa viac pritlačila k jeho lonu a aj keď mal oblečené džínsy, cítila jeho uctyhodne veľké mužstvo. Páči sa mu to. 

Vzala jeho ruku zo svojich vlasov a pritlačila ho tak, aby si musel ľahnúť. Chvíľu na ňom sedela a prezerala si jeho mohutné, svalnaté telo. 

,,No tak, Snehulienka, daj si dole tie šaty," chytil dolný  lem šiat rukami a pokúsil sa ich vyhrnúť, no dala mu ich preč. 

,,Nie, vlk," povedala drzo a zasmiala sa, pretože jeho výraz v tvári prezrádzal, že vôbec nebol spokojný s tým, že sa mu opovážila odporovať. 

Skôr než stihol zasiahnuť sa k nemu naklonila a znova ho pobozkala, užívala si moc, ktorú nad ním v tej chvíli mala. Bozkami prešla na krk, kde  cítila ako mu pod kožou pulzuje krv a nevydržala to. 

Jemne mu zahryzla do miesta, kde vedela, že má žilu a pomaly sa napila. Bola si vedomá toho, že dnes už pila a nechcela mu spôsobiť zranenia. Počula ako vzdychol a cítila, ako jej chytil rukami boky. Hladkal jej chrbát, no keď cítil, že zahryzla hlbšie pevne ju chytil a prevrátil na chrbát. Nestihla takmer ani žmurknút a už mala ruky pripevnené v reťaziach zo sejvarského striebra. Sklamane vzdychla. 

,,Ty si riadne zdivočela, maličká," vstal z postele a slinami si zastavil krvácanie, ,,budem ťa musieť skrotiť."

Bola maximálne vzrušená a teraz ľutovala, že si nedala pod šaty žiadne spodné prádlo.  Vedela, že by jej to nepomohlo, ale cítila by sa teraz menej odhalená. Hunter zamkol dvere do komnaty, a hodnú chvíľu si ju obzeral od hlavy po päty. Potom otvoril malú, nenápadnú skrinku v rohu izby a vybral z neho sklenenú fľašu s nejakým čudesným obsahom. Otvoril ju a nalial si do krku takmer polovicu. 

,,Obľúbený vlkodlačí nápoj," položil ho na stolček, ,,pomôže nám uvoľniť sa a odľahčiť myšlienky, niečo ako ľudský alkohol."

Rozopol si opasok a vytiahol ho z džínsov.  Hneď si spomenula na to, ako ju trestal opaskom naposledy. Prečo znova cítila vlhnutie? Použije ho aj dnes? Nepokojne sa zamrvila. 

Vzal fľašku, prišiel k nej a podoprel jej hlavu: ,,Tvoje zvrátené myšlienky ma nikdy neprestanú baviť, Snehulienka," bez pokusu brániť sa si nechala naliať malý obsah tekutiny do úst.

Chuť bola skvelá a účinok okamžitý. Musela si ľahnúť naspäť a snažila sa vnímať, čo všetko to s ňou robí. V hlave mala čisto ale končatiny sa jej ovládali trochu ťažšie. Zrejme je to fakt niečo ako alkohol, ktorý už tiež skúsila a bol to podobný pocit. Ak by ju takto nechal niekoľko  minút samú, tak určite hneď zaspí. 

,,Je nechutné ako sa mi vŕtaš v hlave, vlk," chvíľu jej trvalo uvedomiť si, že to vyšlo z jej úst. 

Skvelé, nezamýšľa sa nad tým, čo hovorí. Hunter je skvelý, ale nenechá si skákať po hlave a dobre si spomínala, ako to dopadlo naposledy, keď bola drzá. Vyliezol v džínsoch na postel a kľakol si pred ňu. Jednu jej nohu si vzal do rúk a začal masírovať, pomaly a dôkladne.