Snow White

Kap. 5 - Snehulienka

Cítila, čo jej robí, ale nemala silu odporovať. Myslela, si, že  vlci zabíjajú špinavo, divoko, beštiálne...Toto bolo úplne iné. Cítila jeho tesáky, cítila ako pije jej krv, no okrem toho necítila nič. Necítila ranu na hlave, na perách, ani pod kľúčnymi kosťami.  Nebolo tu nič, okrem jej tela a jeho úst. Ak je toto umieranie, potom je to sladké a pokojné.

Usmiala sa, keď v tom prestal. Nepokojne sa zahniezdila, chcela viac. Cítila, ako ju opatrne presunul bližšie, na jeho kolená a o pár sekúnd na to zacítila krv. Bola sladká a ona túžila ochutnať, tak veľmi. Lenže nevládala. V tom jej došlo, že ten vlk ju nechce ani zabiť, ani znásilniť. 

Pohladkal ju po vlasoch a zaklonil jej hlavu: ,,Žiadne zuby, maličká, len pi," cítila, ako jej prvé kvapky dopadli na suché pery, konečne mohla otvoriť oči, chcela viac, ,,neviem prečo to robím, tak ma prosím nezabi. Žiadne zuby." 

Priložil jej mohutné, hrubé zápästie k ústam a ona pila. Bolo to iné, než kedy predtým a to už zopár vlkov ochutnala. Toto akoby ani nebola vlčia krv, bola to nádherná explózia na jazyku, sladká, dokonalá chuť. 

Zavrela oči a zastonala, nič také dobré nikdy nemala. Obnovovalo to každú bunku jej tela a prinášalo jej to rozkoš, akú vo svojom živote ešte nezažila. Prisunula sa k nemu bližšie, pozrela sa mu do očí a zahryzla. Videla, ako sa preľakol, no hneď aj upokojil. Akoby ho tentoraz hypnotizovala ona. 

,,Maličká, stačí," povedal, odťahujúc ruku. 

,,Prosím," zašepkala chtivo, tlačiac sa k nemu.

Takýto chtíč ešte nezažila, bojovala s nutkaním vyzliecť sa a pritisnúť sa na jeho hruď. 

,,Povedz mi tvoje meno."

,,Snow," nespúšťala oči z jeho zápästia, ,,moje meno je Snow White." 

Znova jej priložil zápästie k ústam, ona pila. Vedel, čo znamená, že ju pohrýzol a vedel, čo znamená, že ona pohrýzla jeho. A aj tak sa rozhodol dopriať jej toto potešenie znovu. Pozeral sa na ňu, oči mala zavreté , vlasy jej padali do krásnej mladej tváre. Jemnými rukami si pridržiavala jeho ruku pri ústach, zatiaľ čo nepokojne, zrejme podvedome nadvihovala boky.  Obraz na ktorý by sa pozeral celé dni. 

,,Snehulienka," zašepkal jej do ucha.

To slovo ju akoby prebudilo z tranzu, zrazu vstala, preľaknuto sa naňho pozrela a neveriacky zakrútila hlavou.

,,Uhryzla som ťa!" skríkla.

,,Ššššš, upokoj sa. Ja viem. " 

,,Ty si uhryzol mňa!" vykríkla ešte hlasnejšie.

Chcel niečo povedať, ale rozbehla sa od neho. Bežala tak rýchlo, ako si nemyslela že dokáže. Čo bude robiť? Prečo nie je mŕtva? Zastala sa porozhliahala sa okolo seba. 

Znova ju objali mocné ruky, preľakla sa a zrevala: ,,Vypadni odo mňa, vlk!"

Hľadeli na ňu však len nechápavé Michaelove oči. Odkiaľ sa tu vzal? 

,,Snow! Si v poriadku? Stretla si vlka? Dúfam, že tá príučka bola..."

,,Michael." hlas jej vypovedal službu, objala ho najpevnejšie ako sa dalo a keď ju zdvihol a ona sa oprela o jeho plecia, rozplakala sa. 

Cítila, ako ju pevnejšie objal, ona jeho takisto, aj nohami. Konečne je v bezpečí. Niesol ju k novému autu, zrejme sa bol prebehnúť do sídla. Starý mercedes tu nikto nikdy nenájde a ak aj, nenájdu majiteľa, nenájdu nič. 

Snow sa naposledy obzrela smerom do lesa, kde v ďalekej tme videla pár modrých očí.