Snow White

Kap. 19 - Šťastie na dosah

,,Mala si zrejme priveľa času vymýšľať si tieto rozprávky," pustil ju a znova sa začal prechádzať.

,,Nie, žiadne rozprávky, Mikkael. Sám vieš, že je to pravda, tak tomu uver...Dlžíš jej to," nemusela hovoriť komu, keď sa na ňu pozrel, vedel, že obaja chápu. 

Mikkael sa opieral o parapet veľkého masívneho okna. Hľadel na nočnú oblohu, jeho ostré rysy sa výnímali v svetle mesiaca. Zavrel oči a nadýchol sa,akoby nasával energiu, ktorú mu messačný svit dáva. Určite bolo preňho ťažké hovoriť o tejto téme a Snow prekvapilo, že to toleruje. Nikdy predtým sa s ňou nerozprával takto zraniteľne. 

,,Je neuveriteľné, že o tom vieš a si stále medzi živými," obrátil sa smerom k nej a venoval jej zlostný pohľad. 

,,Tak ma zabi, ublíž mi znova," povedala bez štipky strachu, ,,teraz už vieš, že sa nebudem môcť brániť, môžeš to urobiť ako len chceš."

Pomaly sa k nej blížil a nespúšťal z nej pohľad, ako hladná korisť zo svojej obete. Snow netušila, či jej ide ublížiť, alebo nie, taktiež nevedela prečo, ani ako je možné, že je zmierená so všetkým, čo by práve mohol spraviť. Pozrela mu do hladných očí a potom hore, na strop. S hlbokým výdychom uvolnila všetok zvyšok napätia, čo v nej zostal. 

,,Bolo by to tak jednoduché," sadol si na postel a naklonil sa nad ňu, ,,bolo by to jednoduché aj keby si bola ako predtým," ostrou hranou nechta jej prešiel po krku, nie však tak silno, aby krvácala, ,,ale potom by som si už nič neodpustil." 

Držala kamennú tvár, no v kútiku duše sa zasmiala. Drieme v nej sila, proti ktorej by nemal najmenšiu šancu. Bola spokojná s tým, ako uveril jej herectvu, nevedela síce čo má robiť naďalej, vedela však, že si musí myslieť, že je slabá ako človek. 

,,Tak jednoduché," zašepkal, kochajúc sa jej bledou, porcelánovou pokožkou, ktorá sa začervenala, keď ju podráždil nechtom, ,,prerezať ti tepnu a nechať ťa vykrvácať," prešiel nechtom po pravej strane jej krku, ,,stretnúť sa s tými špinavými psami a do jedného ich utratiť, ako nechcené šteňatá," jeho tvár sa blížila viac a viac k tej jej. 

Opäť sa musela viac posnažiť, aby nedala najavo žiadne emócie. Nevedela si predstaviť, že by ublížil vlkom. Boli pre ňu viac než čokoľvek čo kedy mala, cítila sa chcená, vážená, v bezpečí...Nesmie sa im nič stať. 

,,Nikdy ti nič nespravili," povedala Snow pomedzi zuby, zatínajúc päste. 

,,Spravili,  keď z teba urobili beštiu!" zvýšil hlas a oči mu zčervenali.

Potlačila chuť navrieskať naňho, aby mu pripomenula, kto ju nechal v tom lese, kto ju mučil len preto, že sa menila a kto ju poslal na istú smrť, keď ju krvácajúcu priviazal o strom v najnebezpečnejšom lese v okolí. 

Namiesto toho sa opatrne otočila na bok, chrbtom k nemu a potichu zašepkala: ,,Odpusť mi to...Je to moja chyba, mala som sa vedieť ubrániť."

,,Oľutujú, že sa ťa niekedy dotkli."

,,Nie!" znova zvýšila hlas: ,,Nie, prosím." 

Posadila sa a pozrela mu do očí. Hľadel na ňu z výšky, ona pôsobila veľmi drobne, presne tak, ako chcela. Chcela pôsobiť bezradne,bezbranne, odkázane na jeho milosť a nemilosť. 

,,Začínam si myslieť, že ti na nich záleží, Snow," znel podozrievavo. 

,,Nie. Len nechcem, aby kvôli mne zomierali ostatní," dotkla sa jeho kolena.