Snow White

Kap. 27 - Sľuby sa sľubujú

,,Myslel som na teba každú chvíľu, keď som bol preč. Odkedy mám teba, nenapadlo mi ani len sa dotknúť inej ženy. Milujem ťa, chcem aby si bola po mojom boku, pomohla mi viesť svorku..."

Umlčala ho bozkom. Akoby sa všetka tá zlosť stratila preč a namiesto nej cítila šťastie a lásku. Deje sa toto vôbec naozaj? Nie je to len sen?

,,Nie je, maličká," postavil sa spolu s ňou na rukách a kráčali k nore. 

...

,,Ako sa cítiš, Hunter?" spýtala sa ho, keď boli pri jeho komnate.

Nechcela, aby ju chodbami nory niesol na rukách, aj keď jej to bolo viac než príjemné. Nič jej predsa nebolo a vedela kráčať aj po vlastných. Obaja boli zašpinení, čo tu našťastie nevzbudzovalo toľko pozornosti, ako keby boli v upírom sídle. Tu boli špinavé, spotené telá celkom normálna vec. Vlci trávili oveľa viac času fyzickým tréningom a lovením zvierat v teréne. Bolo to niečo ako skupinový šport, napríklad futbal. 

O futbale sa tiež dozvedela až pred pár týždňami. Vlci často pozerali túto hru v televízii, najčastejšie s pivom, alebo krvou jednorožca, drinkom, ktorý ochutnala priblížne pred mesiacom. Dal jej ho Hunter predtým, než...Začervenala sa. 

A on si samozrejme všimol, že myslí na neslušné veci. Vždy to vedel. Ale musela si zvyknúť, pretože zjavne s tým nechcel prestať. 

,,Akoby sa nič nestalo. Tvoja krv je pre mňa naozaj ako liek, len musíš byť nabudúce menej nezodpovedná," pozrel na ňu vyčítavo a otvoril dvere od komnaty. 

,,Viem, bolo to hlúpe ale...Ja proste neviem prestať," vzdychla a spomenula si na to, aké neopísateľné pocity pri tom zažíva. 

,,Sľúb mi prosím, že sa to už nebude opakovať. A ak niekedy budem potrebovať tvoju krv a budem v bezvedomí, nebudeš pri tom sama. Neodpustil by som si, ak by som..." nedokončil. Obaja vedeli, čo sa mohlo v najhoršom prípade stať. 

,,Môžeš mi povedať, čo sa vám stalo?" chytila jeho veľkú ruku a priložila si ju na pás, kde ju chytil pevnejšie a pritisol k sebe. 

,,Nemôžem maličká," vtisol jej bozk do vlasov, ,,nechcem a nemôžem."

Sklamane vzdychla: ,,Rozumiem. Pôjdem do svojich komnát, Hunter. Dobrú noc."

,,To má byť vtip, Snehulienka?" odtiahol sa a skúmal jej tvár, zrejme čakal, že to nemyslí vážne.

Ona to ale vážne myslela. Je milé, že jej povedal, čo k nej cíti. Ale keď to má pre ňu znamenať viac, musí vidieť aj skutky, ktoré to dokážu.

,,Povedal si, že chceš aby som stála po tvojom boku, Hunter. Ja ale nikdy nebudem typ ženy, ktorá bude sedieť doma, zatiaľ čo ty budeš v teréne. Nebudem ti variť jedlo a zohrievať posteľ. A to nehovorím o tom, že ti nemôžem dať deti."

,,Ja viem. O všetkom viem a nechcem na tebe meniť nič," sklonil sa k nej a pohladil ju po líci.

Pozrela mu do očí. Takýto prístup nepoznala nikdy. Mikkael, ani nik z predchádzajúceho domova ju nikdy neakceptovali. Vždy musela byť niekym, kto sa prispôsobí a bude robiť veci, ktoré sa očakávajú. A keď sa vzoprie, príde trest a striktnejšie zákazy.