Nový začiatok

6. Nočná mora

Stála som uprostred lesa. Bola tma a ja som sa nemohla hýbať. Bola som stuhnutá od strachu. Za mnou som počula kroky a predo mnou stála postava s červenými očami. Chcela som začať kričať ale nedokázala som vydať ani hlas. Postava sa začala pomaly približovať. Než som si to stihla uvedomiť, postava sa ku mne rozbehla. Spoza mňa vyšla ďalšia postava, ktorá tú prvú zastavila a začali bojovať.

Keď som sa už bola schopná hýbať, rozbehla som sa opačným smerom ako boli tí dvaja. Srdce mi búšilo a ja som si ani neuvedomila, že som zišla z cesty. Ale bolo mi jedno kam utekám. Chcela som sa len dostať čo najrýchlejšie preč. Nedávala som pozor a potkla som sa. Celá som sa triasla. Nevedela som čo mám robiť. Než som sa stihla postaviť jedna z postáv už stála za mnou. Zdvihla ma a zakryla mi ústa rukou.

V tú chvíľu som sa zobudila. Čo to bolo? „Bol to len sen." Vzdychla som si. Sen? Nie. Nočná mora. Mám taký divný pocit. Akoby som to už niekedy zažila. „Ale nato by som si pamätala." V tú chvíľu som si spomenula na tú noc v opustenom dome. Nepamätám si nič z toho okamžiku ako som odišla z party.

Nemám čas na niečo také myslieť. Zase som vstala neskoro. Vyskočila som z postele a utekala do kúpeľne. Vykonala som rannú hygienu, učesala si strapaté vlasy a obliekla sa do modrej blúzky a čiernych riflí. Vyštartovala som z domu a utekala do školy.

Samozrejme sa ukázala aj moja nepozornosť, pretože som do niekoho vrazila. „Si v poriadku?" opýtal sa ma zo smiechom v hlase. Ja som len zdvihla hlavu, aby som videla kto to je. „Prepáč Henry. Nemal by si byť už v triede?" „Mohol by som sa ťa spýtať to isté." Len čo to dokončil začalo zvoniť na hodinu.

Obaja sme sa rozbehli do triedy. „Prepáčte, že ideme neskoro." povedali sme v ten istý čas a sadli si na svoje miesta. On k PJ a ja ku Anne, ktorá mi dala šibalský úsmev a zákernú otázku. „Nie je divné, že ste obaja prišli neskoro a spolu?" „O čom to trepeš? Zaspala som a ..." nestihla som dokončiť vetu, pretože nás napomenula učiteľka.

Po škole sme sa všetky stretli a išli do parku kde nás vrelo privítala Lyla. „Akoto, že v poslednej dobe chodíš tak neskoro?" Kc vyzerala trochu ustarane, ale nie je to nič strašné. „Každý čas od času chodí neskoro. Navyše..." Chvíľu som sa zasekla. Mala by som im povedať o mojom sne? Nie, neviem naisto čo to malo znamenať. Možno len zlý sen.

„Navyše čo?" pozrela sa na mňa Chelsea zatiaľ čo sa hrala s Lylou. „Od tej party sa chováš divne." „Neviete náhodou o koľkej som odišla?" Anna sa na mňa pozrela akoby som rozprávala čínsky. „O 23:36. Vtedy si nám poslala správu. Deje sa dačo?" „Nie, všetko je v poriadku. Len som trochu nevyspatá."

„Aha. Máš už pre nás vysvetlenie?" Kc a Chelsea sa škodoradostne usmiali. „Aké vysvetlenie?" „Napríklad, prečo ste dnes ty a Henry prišli spolu?" „O čom to rozprávate? Stretla som ho, keď som utekala do školy." (Stretla možno nie je správne slovo.) Celá som sčervenala a to mojim slovám na pravde nedodalo.

Po našom výletu do parku sme sa museli vrátiť na našu poslednú hodinu. Presnejšie ja a Kc. S ostatnými sme sa rozhodli potom stretnúť v kaviarni. Naša posledná hodina bola telesná výchova. Nie žeby som sa netešila, ale jediná činnosť, ktorú som vedela bolo jazdenie na koni.

Prišli sme do šatne kde sa už prezliekali ostatné dievčatá. Všetky sa prezliekli do rovnakého telesného úboru. Všetky až na Stefanie. Ona urobí všetko preto, aby vyčnievala. Keď sme už boli pripravené odišli sme do telocvične kde sme začali s meraním a cvikmi. Zatiaľ čo sa dievčatá merali, na druhej strane boli chalani, ktorý hrali basketbal. Pristihla som akurát Kc ako sa pozerá so zasnenými očami na PJ.

„Prečo sa sním o tom neporozprávaš?" „O čom to rozprávaš? Mali by sme sa ísť odmerať." Vyskočila z kože a snažila sa zmeniť téma. Ja sa ale len tak nedám a podpichovala som ju celí čas čo sme sa merali. Po chvíli sme ale skončili a nemali sme čo robiť keďže chalani zabrali basketbalom celé ihrisko.

Pani učiteľka nás ale aj tak nepustila domou skôr. Do konca nezostávalo až tak veľa času, a tak sme sa rozhodli ísť prezliecť a zvyšok hodiny sme čakali a pritom pozorovali chalanov. Všetky dievčatá (až na mňa a Kc) sledovali Mika aj keď podľa mňa basketbal nie je jeho silná stránka.

Kc pochopiteľné zas sledovala PJ. Ja som sa pozerala asi jediná na celí tým. O basketu niečo málo viem. Keď som sa v paláci ulievala z hodín, Ben ma učil. Bol vtom vážne dobrý.

Po skončení vyučovania sme sa podľa plánu stretli v kaviarni a rozprávali sme sa o čom inom než o chalanoch. Chelsea akurát pracovala, a tak nemohla tráviť s nami čas. Dosť sme sa bavili až na stala osudná chvíľa. Mike, Henry, Ash a PJ prešli prahom kaviarne. Skoro som nemohla z ich výrazov. Ale skutočná sranda nastala, keď ich Chelsea musela obslúžiť. No, bol čas obeda. Verím že na túto situáciu bola určitá pravdepodobnosť.

Asi nikdy nezabudnem ako sa chalani tvárili, keď zistili, že tam Chelsea pracuje. Bola celá červená a nedokázala povedať ani jednu vetu beztoho, aby koktala. No, chalani majú zážitok, Chelsea sa bude snažiť obmedziť prácu v dobe obeda a my ostatný sme z toho mali komédiu.

Chelsea nanešťastie nemohla z práce odísť skôr a Kc s Annou mali už plány. Zvyšok dňa som strávila s Lylou a potom som odišla domov. Cestou som rozmýšľala na tým snom. Veľa som toho nevymyslela. Doma som sa pripravila do školy a dala si rýchlu sprchu. Bola som už unavená, a tak som si ľahla do postele a zaspala.

Ahoj. Dúfam že sa vám nová kapitola páčila. Budem rada za každú podporu aj kritiku. 

-ZoeFlake