Nový začiatok

7. Jarmok

Ráno som sa zobudila a išla si umyť zuby. Celí čas som myslela len na ten sen. Dnes večer som ho mala zas. Tento krát som začala v časti ktorú som si pamätala. Vyšla som tam z opusteného domu a išla sa prejsť do lesa. Potom sa opakoval scenár zo včerajšej noci.

Dvakrát ten istý sen. To nie je náhoda. Čo ak sa to vážne stalo? Ak áno, kto boli tie postavy? Každým dňom mám viac otázok.

Zatiaľ čo som rozmýšľala som sa stihla upraviť a obliecť do bieleho trička, čiernych legín, hnedej koženej bundy a žlto-bielej šatky.

Keď som sa doobliekala, obula som si hnedé kožené topánky po kolena na platforme a odišla do kaviarne, kde na mňa už čakali dievčatá. Vošla som do kaviarne a sadla si ku Kc a Anne.

„Kde je Chelsea?" opýtala som sa zmetene. Vždy je to ako prvá. „Neviem. Ale napísala že má pre nás skvelé správy." Anna bola celkom dosť ponorená do notebooku a odpovedala mi akoby ma vôbec nepočúvala. Zatiaľ čo Kc neodtrhla zrak od zrkadla. Asi si ani nevšimla, že tu som. „Nestihla si sa doma namaľovať?" „Dnes som nespala. Učila som sa na písomku. A nemohla som si nevšimnúť, že ty chodíš nenamaľovaná." „Ja sa nemaľujem."

Náš skvelý rozhovor prerušila Chelsea, ktorá vtrhla cez dvere s úsmevom na tvári. „Neuveríte čo sa stalo." Zrazu sa obe od všetkého odtrhli a začali počúvať. „Adam ma pozval na jarmok." „Takže rande?" „Nie. Pozval aj Nicka a Jamesa. Viem že je to tvoj prvý jarmok v Paríži. Zoe chcem aby si išla s nami a aj vy."

Anna a Kc prevrátili oči a nasadili znechutený výraz. „Chelsea, viem že máš Adama veľmi rada, ale my ho moc nemusíme." „Noták. Bude to super." Je na Anne a Kc vidieť vážne veľký záujem. „Nie, ďakujem." povedali jednohlasne. „A ty Zoe." „Ešte som sa s nimi ani nezoznámila. Poznám ich len preto, že si mi o nich hovorila."

„Tak ich spoznáš." Jedno jej musím uznať. Je vážne vytrvalá. „Fajn. Ale ak budem chcieť ísť domou, nebudeš mi brániť." „Super. A vás neprekecám?" „No. Ak ide Zoe, tak pôjdem aj ja." Kc to hovorí akoby to bola nejaká strašná vec.

„Prepáč. Už mám plány." Anna je vážne pracovitá, ale kto pracuje v piatok večer? „Žeby rande?" Chelsea si jednoducho nemôže pomôcť. „Nie. Ja a Ash máme úlohu na hodinu programatiky." „Úúúú. Ty a Ash." Vážne sa práve pridala Kc?! „Noták. Nechajte ju." „Ďakujem Zoe."

Moja zvedavosť mi ale nedala a musela som tiež podpichovať. „A čo budete robiť?" „Budeme programovať hru. Nič viac." Vyzerala trochu vytočene. Potom sa postavila a odišla. Vo dverách sa ale zastavila a pripomenula nám celkom dôležitú vec. „Škola." Hneď sme sa zo brali a utekali za ňou.

Celý školský deň sa nič zaujímavé nestalo. Až na výtvarku kde nám pani učiteľka povedala, že na víkend máme tímovú úlohu. „Musíte byť v tímoch po dvoch až štyroch. Budete musieť vyrobiť jeden užitočný výrobok a dva ozdobné. Dajte sa prosím do skupín."

Dúfala som že naša štvorica budeme spolu, ale to bol omyl. Chelsea chcela byť za každú cenu s Adamom, ktorý už bol s Jamesnom. Stefanie sa zastala toho, aby bol Mike s ňou. (Chudák) Nick sa pridal k Anne a Ashovi. My sme s Kc počkali kto zostane. Takže sme skončili s Henrym a PJom.

„Takže Chelsea, Adam a James. Stefanie, Chloe, Rose a Mike. Anna, Ash a Nick. Zoe, Kc, PJ a Henry. Skupiny máme a úlohu máte do pondelka." povedala učiteľka a zatvorila svoj zošit. Vtom začalo zvoniť.

Prišli sme ku stromu pred školou kde sme sa začali rozprávať o typický babských problémoch. Konkrétne sa Kc a Chelsea hádali, ktorý rúž je lepší. Keď už som myslela, že ich prebudím z ich sveta módy, prišli k nám Henry a PJ.

„Máte dnes čas." Nadýchla som sa aby som im odpovedala, no Chelsea ma predbehla. „Áno, majú." Počula som ako sa Anna vzadu zasmiala. No keby som bola ona už vybuchnem smiechy. „A zajtra?" „Mám čas." odpovedali sme jednohlasne. „Zajtra u mňa o 14:00?" opýtala som sa a všetci súhlasili. Potom Henry a PJ pokračovali v ceste a my sme sa vybrali do parku k Lyle.

Po asi hodine sme sa rozišli. Môj cieľ bol dostať sa domou a pripraviť sa na večer. Nie, žeby sa mi dvakrát chcelo, ale dala som slovo. Medzitým som rozmýšľala nad úlohou, ale netrvalo to dlho keďže sa moje myšlienky vrátili k tomu snu. Nemôžem naň prestať myslieť.

Večer som sa stretla s Kc a išli sme spolu za ostatnými. Cestou ma varovala ohľadne Nicka a Jamesa. „Sú strašní. Nick sa dá ešte prežiť, ale James už nie. Zostaneš u mňa a ak budeš chcieť odísť, hneď odchádzame." „Oni ti vážne vadia, čo?" „Keď ich spoznáš budú aj tebe." Pousmiala som sa a uvidela Chelseu a ostatných.

„Ahoj. Ideme." Chelsea bola nadšená a všade chodila s Adamom. Kc sa snažila predstierať, že sme sami. Popravde jej to moc nešlo. Po pár minutách sme Chelseu a Adama stratili úplne. Kúpili sme si vodu a išli si sadnúť.

„Hej princezná. My sa vlastne ešte nepoznáme." povedal James a pozrel sa na mňa zasnenými očami. „Hej, daj jej pokoj." Kc asi stratí nervy. „Prečo? Vadí ti, že sa nerozprávam s tebou kráska?" Kc mu dala vražedný pohľad. Začala som chápať pred čím ma varovala. „Neboj maličká, o chvíľu sa ti budem venovať. Zoe, aké máš rada kvety?" Každou sekundou som na Kc videla ako na jej tvári rastie nenávisť.

„Margaréty, prečo?" „Len ťa chceme spoznať z každej stránky." zapojil sa Nick a ja som začala tiež strácať nervy. „Máš frajera?" „Dajte jej už pokoj. Zoe, nemusíš odpovedať." „Nemám." „A chcela by si." Po tomto sa môj pohár trpezlivosti prelial. Bez odpovede som sa postavila a išla povedať Chelsei, že odchádzam.

Odišla som s Kc za sebou. Viem čo si myslí. Stopercentne: Ja som ti to hovorila. Chvíľku sme išli, ale potom sme počuli niečo v kríkoch. Vystrašene sme sa otočili a pomaly sme išli bližšie. Z kríkov vyskočili dve postavy a skôr ako sme stihli zakričať nám dali ruku cez pusu a zatiahli nás k sebe.

Ahoj. Dúfam že sa vám nová kapitola páčila. Chelsea mi trochu pripomína jednu moju kamarátku. :D Budem rada za každú podporu aj kritiku. Tak zas o týždeň.

-ZoeFlake