Nový začiatok

19. Zase spolu

Bola som celkom zmätená. Mala som pocit, akoby som niekoho poznala dvadsať rokov a len teraz zistila jeho meno. Ako, keď si myslím, že o niečom viem všetko, ale pritom neviem nič. Felemína spomínala, že je všetko v tých troch, záhadných knihách. U seba mám vždy knihu Nadprirodzené, ale ja potrebujem iné informácie.

Vybehla som na poschodie a vošla som do knižnice. Našla som tie dve knihy a pomocou papiera a ceruzky som zistila, ktorá má na sebe nápis: Moc čarovných predmetov. Keď som ju našla, vrátila som sa do mojej izby a tam som si všimla koľko je hodín. Bolo už desať, a tak som sa prezliekla do pyžama a hodila som sa do postele.

Ráno ma pre zmenu zobudila Felemína so slovami: „Zoe, Lyla pripravila raňajky. Vstávaj.” „Ešte hodinku.” zavrčala som na ňu. „Radim ti vstať hneď, aby som ťa nemusela z postele dostať násilím.” Neodpovedala som a o chvíľu som počula, ako odchádza.

Dúfala som, že to vzdala, ale za pár minút sa vrátila. „Zoe máš poslednú šancu vstať.” Niečo som zamrmlala, ale nepohla som sa. Počula som zvuk vody vo vedre a hneď nato som bola mokrá. Myslím, že mám deja vu. Lyla a Felemína sa našli a ja ich asi obe zabijem.

Otvorili sa dvere do izby, cez ktoré vbehla Lyla. „Čo sa sta...” zastavila sa. Asi už pochopila. S pobavením úsmevom sa pozrela na Felemínu. Naštvaná som sa postavila z postele, odišla som do kúpeľne a celou svojou silou som trieskla dverami. (Vážne mi nemôžu dať pokoj?!)

Keď som sa prezliekla, prišla som do kuchyne, kde na mňa už baby čakali. Je nedeľa, takže nemám žiadne plány. Teda jeden mám, budem si zisťovať viac informácií o mojom prívesku a o strážcoch. To som si vlastne len myslela.

Keď som chcela ísť umyť príbor, niekto zazvonil. Otvorila som dvere, nadšene som vypískla a hodila sa osobe okolo krku. Bol to Ben, ktorý má šťastné objal. Mala som strašnú radosť a odmietala som sa od neho odtrhnúť. Nakoniec som sa ovládla a uvoľnila som svoje zovretie. „Ben. Čo tu robíš? Prečo si sa mi neozýval? Ako je doma? Ako sa má Sparkl? Čo je nové?” „Zoe spomaľ. Nestíham tvoje tempo.” zasmial sa a vošli sme do vnútra.

Nasledoval ma do obývačky, kde sme si sadli na gauč. „Môžeš sa pýtať, ale prosím pomalšie.“ „Fajn. Čo tu robíš?“ „Prišiel som ťa pozrieť. Chýbala si mi.“ „Inými slovami, mama a otec sa o mňa báli a poslali teba, aby si ma skontroloval.“ „Správne.“

„Čo je nové? Čo sa deje v kráľovstve?“ „Nič moc.“ „A čo Sparkl?“ „Chýbaš jej, ale už sa začína cez to pomaly dostávať. Mala obdobie, kedy nejedla a nič nepila.“ Zosmutnela som nad jeho slovami.

Vzal ma za ruku, aby mi trochu zdvihol náladu, pričom si všimol, že mi chýba prívesok. „No...to... ja...“ „Takže to už vieš.“ Sklonil hlavu a usmial sa. Z hlboka sa nadýchol a pozrel sa mi do očí. „Čože?“ „Kde je tvoja strážkyňa?“

Hneď po tejto vete prišli Felemína s Lylou do obývačky. „Ako vieš o strážcoch?“ „Mám jehnoho no zostal doma.“ „Prečo si mi o tom nikdy nepovedal?“ „Nemohol som.“

„Bol môj strážca jediný dôvod, prečo som v Paríži?“ Zarazil sa no potom tichým hlasom povedal: „Vlastne nie.“ „Tak čo teda?“ hneď som naňho zakričala. „Prepáč.... Nemôžem ti to povedať.“ „Prečo?“ „Lebo by si sa chcela vrátiť a to by bolo nebezpečné.“ Zakričal a hneď si prekryl rukou ústa. „Ben. Čo vieš a ja nie?“ „Veľa vecí.“ „Zoe!“ skríkla na mňa Felemína. „Pamätáš sa na to, čo som ti hovorila? Všetko sa dozvieš v ten správny čas.“ Zmlkla som. Nevedela som ako zareágovať.
„Prepáč Zoe.“ „Nevadí. Verím, že vieš čo robíš.“

Rozprávali sme sa ešte asi hodinu. Povedala som mu o škole, kamarátov, Lyle aj o upíroch. „Asi ti nepomozem, ale môžem ti povedať, aby si si dávala pozor a nikde nechoď sama.“ „Áno mami.“ Zasmial sa a potom som sa ho opýtala: „Ako dlho tu budeš?“ „Celí deň. Zajtra poobede odchádzam.“ „Keď som to počula, rozžiarili sa mi oči. „ Super. Musíš stretnúť moje kamarátky.“ „Asi nemám na výber, čo?“ „To teda nemáš.“ Lyla a Felemína sa premenili, ja som chytila Bena za rukáv a odtiahla som ho von.

Moja prvá zastávka bola kaviareň. Vedela som, že tam nájdem tých, ktorých potrebujem. Vošli sme do kaviarne a môj pohľad padol na stôl u ktorého sedela naša parta. S Benom sme si k nim pridali a všetky pohľady spadli na Bena. „Ja som myslela, že si single.“ ozvala sa Kc. „Baby toto je Ben, môj kamarát bz dectva a nie, nie je to môj frajer.“ obrátila som oči na Kc. „Vážne. Keď na tým tak uvažujem, nikdy si o svojej rodine nerozprávala.“ „Máte dnes čas. Napadlo mi, že by sme mu ukázali mesto.“ snažila som sa celou silou uhnúť jej otázke. Čo by som jej asi povedala. Moja rodičia sú kráľ a kráľovná a ja som v skutočnosti následníčka trónu. Nemôžem ešte zabudnúť na detail, že ma všade špehuje upír. Verím, že by mi verili.

Z kaviarne sme sa išli prejsť do parku. Cestou sa dievčatá snažili zistiť všetky podrobnosti o mne a Benovi.  Moc sme im toho povedať nemohli a to čo sme mohli zistili. Rozhodli sme sa ísť do kina a potom do pekárne Chelseinich rodičov na obed. Potom sme sa taktiež rozhodli, zastaviť sa v IT-klubu, kde Anna pravidelne chodí a odniesla tam nejaký jej projekt.

K večeru sme sa s ostatnými rozlúčili a ja s Benom sme sa začali rozprávať o strážcoch.  Viem, že to je nebezpečné, ale chcela som Bena zobrať k tôni. No pred tým než sme sa tam dostali, stretli sme po ceste Henryho. „Ahoj, Henry. Nečakala by som ťa tu.“ usmiala som sa a Ben má potiahol za ruku za seba. „Ben? Čo sa deje?“ Henry a Ben sa na seba pozerali ako by sa o chvíľu mali pustiť do boja.

Ahój. Dúfam, že som vás nechala v napätí. Budem rada za každú podporu aj kritiku a tešte sa na nabudúci týždeň.

-ZoeFlake