Nový začiatok

21. Varovanie od Stefanie

„Je to kúzlo." povedala Felemína pritom čo sa premieňala do ľudskej podoby. „Kúzlo?" „Áno. Vždy, keď sa objaví nový strážca, objaví sa aj v tejto knihe. A vždy keď strážca zomrie, zmizne z nej." „Srtážca môže zomrieť?" „Všetko raz zomrie." „V týchto knihách nájdem všetko, že?" „Áno, prečo?" „Najdem tu aj rodiny magických bytostí?" „Áno?" „Majú upíri strážcov?" „Aha, už chápem. Chces nájsť toho upíra čo ťa furt sleduje." „Je to reálne." „Je, ale rodiny upírov su v inej knihe. Najskôr by si potrebovala vedieť, aspoň z akého hniezda je. Ináč by si to hľadala aj roky." Takže potrebujem vedieť odkiaľ je. To bude asi problém. Oddýchla som si a odložila som knihu. Odišla som do sprchy a hneď nato do postele.

Pred troma dňami.
Stefanie:

Ako každý večer som išla s kamoškami Chloe a Rose von. Prechádzali sme sa po meste a zastavili sme sa u kina. „Stef?" oslovila ma Chloe. „No?" „Nie je to Henry?" povedala a jej dvojča Rose ju doplnila: „Je a zdá sa mi to, alebo je so Zoe?" Pozrela som sa na miesto kde ukazovali. Bol tam môj Henry, jeho parta a tie blbky z našej triedy. A to čo je horšie je, že sa Henry rozpráva s tou novou. „Ako sa považuje!?" „Čo budeš robiť?" „Čo budem robiť!? Ja tej svini ukážem.

Rozhodli sme sa ich prenasledovať. Keď sme zašli za roh, videli sme, ako sa Adam púšťa do boja s Henrym. „Už ma niečo napadlo." „Čo?" „To uvidíte."

V pondelok:

Rano sme si počkali pred školou na Adama a jeho kamošov. Keď som ich zastihla som ho zatiahla za roh, kde sme začali našu konverzáciu.
„V sobotu sme ťa videli, ako si sa pobil s Henrym. Kôli čomu ste sa bili?" „Pretože strká nos tam, kde by nemal." „Takže Zoe?" „Presne." „A čo keby som sa ti pomohla pomstiť?" „Počúvam." „Môžeme si na Zoe počkať po škole, keď bude sama." „Vtom prípade sa stretneme po škole." zasmial sa a odišli sme do triedy.

Po škole sme sa stretli a chceli sme počkať na Zoe. „Stef pozri." zavolala na mňa Rose a ukázala na chalana so psom, ktorý vyzerá, akoby niekoho hľadal. Bol rozkošný, zaujímalo by ma na koho čaká. Tým som sa ale nemohla zaoberať dlho, pretože hneď, ako má Adam uvidel, zavolal na mňa.
„Kedy Zoe odchádza zo školy?" „O chvíľu tu bude." a presne tak, ako som to povedala, Zoe začala vychádzať a bola sama. To by bola perfektná príležitosť, až nato, že ten chalan čakal na ňu. Ako sa môže tak krásny chlapec zaujímať o niekoho, ako je ona?! Odchádzali a ja som nestrácala ani sekundu a išla som za nimi. Nezistila som nič zvláštne, len to, že sa volá Ben a to, že je Zoe snáď najmúdrejší človek na svete.

„Nemôžeme si s ňou vyrovnať účty, keď ma u seba niekoho." „Dúfajme, že nezostane v Paríži. Ak nie, počkáme kým odíde." Dohodli sme sa a každý z nás sme sa vydali na vlastnú cestu. Mne to ale nedalo a začala som ich sledovať.
Na konci dňa som sa dostala až k letisku, kde sa Zoe s Benom lúčila. Asi sa na mňa usmialo šťastie. Teraz, keď ju už nikto nestráži, je zraniteľnejšia. V noci išla do lesa chcela som vedieť prečo, ale po pár zákrutách som ju stratila, a tak som odišla domov a tešila som sa na zajtra.

Ráno som sa zobudila nadšená a plná radosti. Cítim, že dneska bude dobrý deň. Moje kroky zrána smerujú do kúpeľne a hneď do sprchy. Obliekla som sa do mojich obľúbených legín a pestrého trička. Doplnila som to pár šperkami, značkovou kabelkou a značkovými topánkami. Ráno som sa zase stretla s dvojčatami a odišli sme do triedy.

Po škole sme počkali na Zoe a keď vyšla, začali sme ju sledovať. Bola s Kc, a tak sme nemohli nič urobiť. Musíme si počkať, kým bude sama. Celý čas bola s niekým. Začína to byť otravné. Zastavili sa po ceste v kaviarni, kde pracuje Chelsea. Aspoň sme si so sebou mohli zobrať kávu. K večeru sa rozdelili a vidala sa na cestu smerom k lese. Čo tam stále robí? Stratila som už trpezlivosť a prišla som za ňou.

„Jedno varovanie ti nestačilo!?" Otočila sa s prekvapením výrazom. „Čože?" „Nehraj blbú. Videla som ťa." „O čom trepeš?" „Nepoznáš svoje miesto. Nechaj ma ti pomôcť ti ho nájsť." Štopla som ju tak, aby spadla na zem. „Nechaj Henryho na pokoji!" Naštvala som sa a vyliala som jej kávu na hlavu. „Zapamätaj si to, že oproti mne si nič." Otočila som sa a spolu s dievčatami sme odišli.

Neznámi:

Prechádzal som sa po lese, ako každý večer. Dnes som sa rozhodol nevyhľadávať Zoe. Aj tak sa naše cesty vždy spoja. Keď som išiel z lesa, počul som krik. Čekol som sa deje a čo nevidím. Stefanie akurát oblila Zoe a odišla. Viem, že ju každý volá Kráľovná podsvetia, ale toto už prehnala. Chcel som ísť za ňou a pomôcť jej, ale moja identita musí byť zatiaľ tajná. Počkal som čo Zoe urobí ďalej. Postavila sa a bolo na jej výraze vidno, ako sa snaží držať, aby jej neublížila. Zhlboka sa nadýchla a začala utekať smerom k tôni. 'Ah. Toto bude ešte sranda.' pomyslel som si vydal som sa za ňou.

Zovrela ruky v päste a snažila sa udržať hnev. Nepodarilo sa jej to a buchla rukou do stromu, no hneď nato si ju chytila a začala kňúrať od bolesti. Ja som to nevydržal a roztrhol som sa smiechom. „Chudák strom nemohol za to." „Nesnaž sa má naštvať viac ako som." „No tak pardón madam." Prišiel som k nej bližšie a chytil som jej poranenú ruku. „Videl si to, že?" „Škoda. Nemám moc rád vôňu cappuccina." „Tak prepáč. Nabudúce jej poviem, nech si dá latte." Zasmial som sa a dal som jej na ruku malý bozk. „Myslí skôr na svoju bezpečnosť než na hnev. Prečo si nešla domov?" „Chcela by som sa s tebou porozprávať." Prekvapili ma jej slová. Je dôležité, aby vedela o mne čo najmenej. Môže jej to ohroziť život.