Nový začiatok

24. Chyba

Je sobota ráno. Ráno po celkom zaujímavom dni. Skoro vôbec som nespala, celú noc som premýšľala o Harrym. Mala by som sa od neho držať ďalej, ale jeho správanie mi prišlo skôr ako žiadosť o pozornosť.
Vstala som z postele a všimla som si ako je skoro. Felemína a Lyla stále ešte spali a ja som dostala na niečo chuť. Samozrejme, že ako vždy bola chladnička prázdna, a tak som sa obliekla a išla do obchodu. Viem, že asi nie je bezpečné chodiť sama,... (Felemína mi to už povedala asi tridsaťkrát.)... ale je to len do mesta a navyše je skoro ráno a nechcela som ich budiť.

Nákup som splnila celkom rýchlo a už som bola na ceste domov, keď tu zrazu počujem: „ZOE!!“ Už som sa naučila rozoznať hlasy Henryho a Harryho, no teraz by som radšej bola neviditeľná. „Zoe!! Počkaj!!“ Zastavila som a otočila sa s nezaujatým výrazom. „Čau, počuj. Včera sme nezačali práve najlepšie.“ „Nie, bola to sranda. Len tá časť ako nás zajala ochranka asi trochu zavádza.“ „Ja viem, že už som na tvojom zozname zlých deti...“ „Snažíš sa s tým niekde dostať alebo sa snažia byť len vtipný?“ „No tak za prvé, ja som vtipný a za druhé, sory za včerajší večer.“ „Keď sa chceš ospravedlniť, nemusíš, tvoj brat to už urobil za teba.“ Otočila som sa k odchodu, ale skôr ako som stihla urobiť krok ma chytil za ruku a otočil ma čelom k sebe. „Notak. Mala by si sa naučiť, ako sa baviť.“ „Pod pojmom zábava vidím niečo iné.“ „Sľubujem, že sa budeš baviť.“ „Nemala by som s tebou ani hovoriť.“ „A to ti nakázal kto, Henry?“ „On a moje svedomie. Vieš to je ten pocit, ktorý ťa má držať od robenia blbosti.“ „Notak.“ „Asi viem, ako si môžem predstaviť teba a Henryho. Ako anjela a diabla, ktorí mi sedia na ramenách a non-stop bojujú.“ „Anjel si zobral voľno, takže už stačí presvedčiť tvoje svedomie.“ „Čo tým myslíš?“ „Henry je doma u otca mimo mesto.“ „To je o dôvod viac, aby si nerobil hovadiny. Ako sa dostaneš do problému, nebude ťa mať kto z neho vytiahnuť.“ „Neexistuje možnosť, že by si zmenila názor?“ „ ..... Čo presne chceš robiť?“ „S tebou? Napádajú mi veľa vecí. No s kamošmi plánujeme ísť do kina a potom sa prejsť po večernom meste. Pridáš sa?“ „Fajn, potom mi zavolaj.“ „A ak budeš chcieť, môžme sa potom od ostatných oddeliť a ukončiť krásny večer u teba v izbe.“ „Síce som súhlasila, ale stále to môžem zrušiť.“ „Už by som asi mal ísť. Večer ti zavolám.“ Rozlúčil sa a odišiel za kamošmi a ja som si len povzdychla nad pomyslením, do čoho som sa to zas dostala.

Vrátila som sa domov, kde už Lyla vyhlasovala poplach môjho zmiznutia. „Zoe! Kde si bola?!“ „V obchode nakúpiť viem ale navariť nie.“ Vytrhla mi tašky z rúk a v kuchyni začala niečo pripravovať. Asi by som im mala povedať o Harrym, aj keď už viem ich názor. Predtým sa ale však osprchujem a naraňajkujem.

U stolu mi prišlo, že je najvyšší čas im to povedať. „Lyla, Felemína, večer budete doma samé.“ „Kam ideš?“ povedali jednohlasne. „Budem s Harrym a...“ „.... Pŕŕŕŕ kovbojka. Od Harryho sa budeš držať ďalej.“ „No, nie si moja mama, takže mi to nemôžeš zakázať.“ „A kde budete?“ Zdá sa mi, že začali hru na dobrého a zlého policajta. Koľko si asi myslia, že mám rokov?

Asi hodinu zo mňa ťahali informacie. Sú horšie než moji rodičia, keď som chcela ísť do mesta sama bez mojich goríl.
Kolo obeda mi Harry zavolal a dohodli sme si čas a miesto zrazu. Celý deň sa toho moc nestalo len mi Lyla a Felemína liezli na nervy. Večer ,okolo 20 hodiny, som sa prichystala a bola som šťastná, keď som sa mohla dostať od tých dvoch šialencov.

Prišla som na miesto stretnutia, kde už Harry a jeho parta čakali. „Si asi prvá baba, ktorá je schopná prísť na čas.“ povedal Harry v prvej sekunde, keď ma zbadal. „A vy ste asi jediní chalani, ktorý prídu v predstihu.“ oplatila som mu jeho poznamku. „Som rád, že si prišla. Čím je nás viac, tým je viac zábavy.“ „Cítim sa, že si ma donútil s vami ísť.“ „To možno áno, ale nedržal som ti pištoľ pri hlave.“ „Hej. Síce má váš extrémne zaujímavý rozhovor baví, ale kým ho skončíte, skončí aj ten film.“ napomenul nás jeden tmavovlasý chalan z jeho bandy, a tak sme sa vydali do kina. Ten film sa asi volal ''Krvavé päste''. (Vyberali ho chalani, ale na pocudovanie ma to bavilo.) Nie som dievča, ktoré by zaujímali slaďáky. Nemalujem sa a nebaví ma nakupovať. Asi preto si aj viac rozumiem s chalanmi ako s babami.

Chalani sa nezastaviteľne rozprávali o filme a sem tam som sa pridala aj ja. „A ta pasáž, kde tomu mužovi zaryla ta baba rukou do hrude a vytrhla mu srdce, bola najlepšia.“ „Nesúhlas. Najlepšie bolo, keď sa tí muži snažili predať tu babu a tá karma čo ich dostihla.“ Bol to trochu brutálnejší  film, ale prečo nie.

Našou cestou sme mierili do opustenej továrni, kde mi išli chalani ukázať ich grafity. Všetkých boli zaujímavé, ale najviac ma zaujal asi ten, na ktorom bola lebka, ktorá žiarila asi všetkými farbami a pod ňou citát: "Ži svoj život." A tiež ruka obmotaná reťazmy a pod ňou nápis: "Nenechaj sa spútať zákonom."

Ešte trochu sme sa prechádzali, kým sme nedošli na križovatku, kde sa naše cesty rozišli. Presnejšie ja a Harry sme sa oddelili od zvyšku partie. Prechádzali sme sa rôznymi skratkami a cestami, kým sme sa nedostali do slepého bodu. „Asi sme zle zabočili.“ povedala som a otočila som sa na druhú stranu, no Harry ma vzal za ruku a trhol so mnou tak, že som chrbtom narazila do steny. Oprel sa rukami o stenu, aby mi zabránil v mojom pokuse o únik. Chytil ma za zápästia a jednou rukou mi ich držal nad hlavou. „Čo t-to.....“ skôr ako som stihla dokončiť vetu, spojil naše ústa. Cukala som sa a snažila som sa vymaniť z jeho zovretia. On zatiaľ pomaly prešiel druhou rukou pod moje tričko a jemne sa po mojej koži posúval vyššie.
V určitú dobu zastavil, pozrel sa mi do očí a povedal: „Trochu rušíš.......... Henry.“

Ahojte. V túto chvíľu som si asi podpísala rozsudok smrti, pretože keď moja kamoška zistí, ako som to ukončila, zabije ma. (BDW teraz môžte začať vojnu o to, s kým by mala Zoe skončiť. Moje kamarátky 😂.) Dúfam, že ste si tuto kapitolu užili a už sa teším na nabudúci týždeň.

-ZoeFlake