Nový začiatok

18. Nové tajomstvo

Henry mal rany všade, hlavne na hrudi a chrbte, a tak si musel dať dole tričko. Nie som dievča, ktoré by umieralo pri pohľade na chlapca bez trička, takže som s tým nemala problém. Našťastie nemal hlboké rany, takže mi stačilo trochu náplastí a obväz. Potom čo som mu ošetrila rany, som si vzala ihlu a niť a pokúsila som sa mu zašiť tričko. Potom som ho ručne umyla a dala na radiátor, aby sa vysušilo. Kým som ho umývala, Henry sa pofľakoval po mojej izbe.

Keď som sa vrátila, uvidela som Henryho rozvaleného na mojej posteli. Podišla som k nemu a všimla som si, že u seba má jednu z tých troch kníh. Bola otvorená na strane o FÉNIXOCH.

Keď počujem alebo vidím názov Fénix, spomeniem si na svoj náramok. V našej rodine je tradíciou, dávať všetkým deťom od narodenia náramok s rôznim príveskom. Na mojom je znázornený vták, pokrytý plameňmi. Je to moja milovaná spomienka na to kto som a kam patrím. A to hlavne teraz, keď ma od môjho domova delí tisícka kilometrov. Pre niekoho to je len bezcenný šperk, ale pre mňa je to dôkaz, že mám rodinu, ktorej na mne záleží. Vzala som tú knihu, dala som ju na stôl a ľahla som si na druhú stranu postele.

Ráno ma zobudilo škriabanie na dvere od Lyli. Vstala som a zistila som, že Henry nie je v miestnosti. Pustila som Lylu dnu a odišla som do sprchy.

Keď som sa prezliekla, prišla som do kuchyne a moje oči a stretli s Henryho. „Dobré ráno." „Dobré ráno. Od kedy si hore?" „Asi od piatej." (Pre zaujímavosť je pól deviatej.) „Čo si celú tu dobu robil?" „Bol som nakúpiť. Chcel som sa ospravedlniť za včerajšie problémy." „To si nemu..." „Musel. A mimochodom, asi nie si ešte úplne zabývaná, čo?" „Ani neviem variť, bolo by mi to nanič." „Môžem ťa to naučiť. Alebo sa môžeš opýtať Chelsei." „Prečo práve jej?" „Ty to nevieš? Jej rodina má pekáreň, v ktorej často pomáha. Keď niekto vie variť, tak je to ona." „Budem o tom premýšľať."

Kým sme sa rozprávali, ostatný sa stihli zobudiť a prísť dole. (Celkom by ma zaujímalo, ako spali, keďže všetci šiesti spali hore, kde sú len tri postele. Asi sa niekto zobudil na zemi.) Moju pozornosť však chytila Chelsea, ktorá len prebehla chodbou a začala sa obúvať. „Stalo sa niečo," zvedavo sa opýtal Henry. „Áno. O päť minút mám byť v práci. Čau," povedala a vystrelila šprintom z dverí.

Postupne začali všetci odchádzať, až som nakoniec zostala sama s Lylou. „Ten Henry sa mi nepáči." „Prečo?" „Na chalana je moc milý. Pritom ťa vôbec nepozná. Podľa mňa ťa chce len dostať to postele." „A to sa mu včera podarilo." „Ty vieš ako to myslím." „Možno to je len milý chalan, ktorý vie, aké je to byť v meste nový." „Blbosť," prehlásila a odtrepala sa do mojej izby. Keď som prišla za ňou, povedala: „Neprišlo ti divné, ako sa zaujímal o tú knihu?" „Nie. Keby som bola on, tiež by ma zaujala čierna, tajomný kniha bez názvu, v ktorej sú rôzne bytosti." (Premenila sa do svojej ľudskej podoby.) „Viem, že ťa okúzlil, ale nemáš lepšie veci na práci?" „Neokúzlil ma! Len sa mi zdá byť v pohode. Páči sa mi jeho povaha...." „Jeho vlasy, tie krásne oči, do ktorých by si hľadela celé dni, jeho nádherné, svalnaté telo..." „Dosť!!To nie je pravda!" „Bola som v dome zatvorená už dlho, pôjdeme do lesa?" „Je to bezpečné?" „Je stred dňa, čo sa môže stať?" „Vieš, že to je často posledná veta pred smrťou?" Usmiala sa a odtiahla ma z domu.

Prechádzali sme sa lesom a Lyla ma stále štvala kvôli Henrymu. Po chvíli sme sa chceli vrátiť no vtom sme mali pocit, že nás niekto alebo niečo sleduje. Zrýchlili sme a začali sme počuť kroky za nami. Než sme si to uvedomili, pred nami sa objavil vlk. Stuhla som. (Neverím, že som stuhla! Po tom všetkom.) „Zoe? Zoe!" Lyla na mňa začala kričať no ja som sa nemohla pohnúť. Hľadela som mu do očí. Úplne ma hypnotizoval. (Tak mám slabosť pre zvieratá. No, čo narobím?)

V jednej sekunde sa na mňa rozbehol. Lyla uskočila no ja som nemohla, aj keď som sa vážne snažila. Keď už bol skoro u mňa, objavila sa predo mnou iskra, ktorá sa zmenila na žiarivý plameň. Tá iskra vyšla z môjho náramku a oslepila vlka, ktorý potom ušiel. Keď žiara ustála, pozrela som sa na môj náramok a všimla som si, že môj prívesok je preč. Zľakla som sa no hneď nato som zostala v úžase. Zdvihla som hlavu a z toho plameňa sa stal vták. (Vták krytý plameňmi. FÉNIX!)

Lyla sa tvárila, akoby to bola normálna vec, ale ja som nechápala čo sa deje. „Si princezná Zoe Star?" „Áno?" Bola som prekvapená, keď ten fénix začal rozprávať. „Som Felemína, tvoja strážkyňa." „Strážkyňa?" (Čo sa sakra stalo s mojom životom?) „Sľubujem, že ti všetko vysvetlím, ale teraz by sme mali odísť z lesa. (Súhlasím s jej názorom.)

Prišli sme ku mne domou, sadli sme si na gauč a začala s vysvetľovaním: „Ako už som hovorila, som Felemína a som tvoja strážkyňa. Aby som ti to vyjasnila, strážca je symbolom moci. Ale nie moci ako sily, moci ako kúzelných schopností." (Kúzelných schopností?) „Strážca ma za úlohu brániť a pomáhať svojmu pánovi. Strážcovia majú svoje schopnosti, ja dokážem ovládať oheň. Každý strážca je iný a nie všetci pomáhajú panovníkom. Veľa bytostí majú strážcov. Vieme sa schovávať v ľudskom svete v podobe prívesku, zvieraťa alebo človeka. Môžeš sa dozvedieť aj viac. Všetko je v knihách Nadprirodzené, Legendy a Moc čarovných predmetov." 

„Ja nie som nadprirodzená bytosť." „Si, len o tom zatiaľ nevieš a nato som tu ja." „Majú všetci členovia našej rodiny strážcov?" „Áno. Rodičia majú zakázané vám niečo rozprávať. Váš strážca sa musí sám prebudiť a prebudí sa, keď príde správny čas."„Potrebujem si to urovnať v hlave." „Nezabudni, že som vždy u teba aj, keď budem v inej podobe," povedala a zmenila sa naspäť na ten istý prívesok.