Zoe Star je obyčajné stredoškolské dievča, vlastne vždy chcela, v skutočnosti to je princezná s tajným snom. Priala si chodiť do normálnej školy a spoznať nejakých ľudí jej veku.
Toto prianie sa jej o pár dní splní. Král s kráľovnou sa náhlo rozho...
„Chelsea, čo sa stalo?" „A-A-Adam. On...On..." Nebola schopná normálne rozprávať. Nech sa stalo čokoľvek muselo to byť strašné. Podala nám svoj mobil na ktorom mala zapnuté SMS-ky. „Čože?" „To neurobil." Ostali sme zaskočené, pretože sa Adam s Chelseou rozišiel cez SMS-ku. „To nemyslí vážne." „Prečo by niečo také urobil." Nedáva mi to zmysel. Samozrejme rozchod pomocou správy je ta najhoršia vec ktorú kedy kto môže spraviť, ale niečo mi tu nesedí.
Chvíľku sme sa s Chesleou rozprávali a potom sme ju odprevadili domou. Prišla som domou (tento krát s Lylou) a začala som premýšľať ohľadom dneška. Zas mám plnú hlavu otázok. Prečo by urobil Adam niečo tak strašné? Kto bola tá postava u Chelsei? Kto bol ten koho som videla v lese? Bola to tá istá postava? Má cenu hľadať odpovede na tieto otázky?
Keď som sa spamätala napadlo mi, že som sa chcela o tom porozprávať s Lylou. „Lyla, ty si videla tie dve osoby v lese, že? „ „Áno, ale neviem čo boli zač. Ani či vážne boli dvaja." „Myslíš, že to mohol byť anjel smrti?" „Kto vie."
S týmto mestom je niečo v neporiadku. Začala som si vybaľovať učebnice z tašky a do rúk mi prišla kniha, ktorá zaujala (znova) moju pozornosť. Neodolala som a pustila som sa do čítania.
Siréna: Siréna je podľa , bájna morská panna, žijúca na ostrove sirén, vábiaca svojím neodolateľným spevom námorníkov, aby ich zahubila. Niekedy sa zobrazuje ako žena s krídlami namiesto rúk a s pazúrmi namiesto nôh a ostrými zubami. Inokedy je zobrazovaná ako položena s dvoma rybími chvostmi a vtáčími krídlami.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
O sirénach som už počula. Vraj je ich ostrov Tyrrhénskom mori. To je more vedľa Talianska a navyše ta postava je na sto percent muž. Bude my asi trvať dlhšie než zistím čo tu nesedí. Dočítala som sa ku kategórii Lesné bytosti. Chcela som zase začať ale keď som sa pozrela na hodiny uvedomila som si, že som asi stratila pojem o čase. Unavene som si ľahla na posteľ a zaspala.
Ráno bolo nezvyčajné. Hlavne preto, že som sa prvýkrát nezobudila sama ale zobudila ma Lyla „Zoeeeee, prídeš neskoro do školy." Za toto ju asi zabijem. Ale mala pravdu, a tak som si to namierila rovno do kúpeľne kde som sa pripravila. Keď som vyšla z domu Lyla ma nasledovala až k parku a dohodli sme sa, že na mňa počká. Ja som odišla do kaviarne a s prekvapením zistila, že tu Chelsea zas nie je. Zavolala som Kc, ktorá podľa všetkého bola s Annou a dohodli sme sa, že ideme po ňu.
Prišli sme do pekárne a stretli sa s Chelsinim otcom. „Dobré ráno pán Flake." „Dobré ráno dievčatá. Prišli ste po Chelseu?" „Áno." „Dúfam, že sa vám ju podarí vytiahnuť z izby." Ukázal nám Chelseinu izbu a zvyšok nechal na nás. „Chelsea čas ísť do školy." „Nechajte ma na pokoji." Žiadne prekvapenie, že protestuje. Je ťažké vidieť po tomto Adama. Asi mu niečo poviem, keď ho uvidím. „Dostanete Chelseu do školy?" „Prečo?" Mám ešte nevybavené účty. Odišla som a utekala do školy.
Pred školou som videla Adama a spol. Mala som nervy, ale snažila som sa to nedať najavo. „Adam!! Musíme sa porozprávať." Hneď jak ma uvidel nasadil pobavený úsmev a mne prudko stúpli nervy. Povedal svojej parte, že si musí ísť vybaviť biznis. Odišli sme za roh školy do uličky a ja som sa snažila nevybuchnúť.
„Prečo?" Idem rovno k veci nemá cenu to predlžovať a vážne ma zaujíma jeho odpoveď. „Prečo nie?" Tak to som nečakala. On si s ňou len hral. „Čo tým myslíš prečo nie?" Pohár mojej trpezlivosti sa pomaly napĺňa a ja už fakt stratím nervy. „Nie som chalan čo stojí na jednom mieste. Samozrejme bola sranda ako urobila všetko čo mi na očiach videla, ale už ma to prestalo baviť." „Prečo si jej to nepovedal?" „Rozchod SMS-kou dievčatá viac bolí ako keby som jej to povedal." „Ty si strašný človek. Ako so sebou môžeš žiť? Ty idi...." Zakryl mi rukou ústa aby som nedokončila vetu. „Pekné dievča ako ty by nemalo nadávať." O čo mu ide. Odtiahla som sa aby som mohla rozprávať.
„Čo to trepeš?" „Mám aj iný dôvod prečo som sa s ňou rozišiel." „Aký?" „Ty a ja, zajtra o 21:00 pred tvojim domom. Čo ty nato?" Ja nato, že ho asi kopnem. „Nevedela som, že si mnou zaujatý." Oprela som sa o stenu. Prišiel bližšie a oprel sa rukami z obidvoch strán. Priblížil sa tvárou a začal mi šeptať do ucha. „Zaujala si ma už ,keď si prvýkrát prišla do našej triedy. Čo ty nato si vyjsť?" Mala som chuť si z tašky vytiahnuť nožnice a vypichnúť mu oči. „Zajtra?" Nevinne prikývol. Dosť som sa držala od toho mu dať päsťou. „Kde?" „Vyzdvihnem ťa." Odtiahol sa a kým odchádzal mi ešte povedal: „Uvidíme sa zajtra kráska."
Vyšla som z poza rohu a videla, že Kc a Anna dostali Chelseu do školy. Držala hlavu dole a videla som, že sa chce prepadnúť pod zem hlavne keď si všimla Adama. „Nemôžem sa vrátiť domou?" „Musíš to prekonať." Zdvihla som ruku ,aby som získala ich pozornosť. Prišli ku mne a spolu smeč odišli do triedy. Po vyučovaní sme sa stretli a rozprávali sme sa o pár veciach.
Odišla som do parku po Lylu a spolu sme odišli domou. Po ceste som jej všetko povedala a nevynechala som jediný detail. Doma som sa hodila na gauč a začala som rozmýšľať nad tým čo sa vlastne stalo. Všimla som si na stole tu knihu a spomenula som si na tie ďalšie dve v knižnici. Vybehla som po schodoch a jednu zobrala. Zistila som, že to je tá čo na sebe má názov Legendy. Otvorila som ju a chvíľku si čítala. Neviem prečo, ale Sirény ma vážne zaujali.
Z gréckej mytológie sa dozvedáme, že dcéry riečneho boha Acheola a múzy tanca Terpsichory neboli pôvabné vodné víly, ale obludy so ženskou hlavou a vtáčím telom, ktoré krásne spievali, ako naznačujú aj ich mená Aglaiofona (Jasnohláska), Molpa (Śtebotačka), Peisinoa (Švitorka), Telxepeia (Džavotačka). A keďže boli na svoje hlasy náramne pyšné, vyzvali na súboj bohyne umenia. Múzy súťaž v speve prehrali a v návale urazenej samoľúbosti ich premenili na ohavné polovtáky. Zdesené sirény odleteli na skalnatý ostrov neďaleko Charybdy a Skylly, kde sladkým spevom lákali na skaly námorníkov, a potom ich hrdúsili a vyciciavali im krv.
„Vieš, že to čo sa tebe zdá ako legenda je vlastne pravda?" Zaskočila ma pri čítaní Lyla. „Vážne je to pravda?" Súhlasne mi prikývla. „Možno by som mohla zistiť niečo o tom tvorovi. Škoda, že neviem čo bol zač." „Možno, keď budeš čítať ďalej na niečo prídeš." „Dúfam."
Ahoj. Snáď sa vám nová kapitola páčila. Čo si myslíte, že sa stane?
