FANFICTION (BTS/Namjin)

5

Jin

Sedel som v bare. Pred sebou som mal pohár whiskey, ktorú som z duše nenávidel, a predo mnou sedel Hobi, ktorý mi rozprával nejakú príhodu z detstva. No, ja som ho nepočúval. V myšlienkách som bol stále s ním.

S tým, ktorého som celé roky obdivoval. Kupoval si jeho albumy, jeho merch, chodil na jeho koncerty. Cítil som sa hlúpo. Ako som to mohol prehliadnúť? Že je to len maska? Že v skutočnosti je to inak? Že nie je taký dobrý a úžasný ako sa prezentuje?

,,Jinnie, počúvaš ma?" zamával mi pred očami Hobi a ja som sa vrátil do reality.

,,Prepáč, bolí ma hlava z tej hudby," usmial som sa pozrel na moju ruku, ktorá sa strácala v tej jeho. Musel som byť vážne mimo, že som si toho nevšimol. Už od malička mi vadili dotyky iných. Dlho mi trvalo, kým som dovolil vlastnej matke, aby ma pohladila. Nehovoriac o ostatnej rodine či priateloch. Chcel som ruku odtiahnúť, ale on ma držal naozaj pevne. Nasucho som prehltol.

,,Poď, pôjdeme," usmial sa Hobi, hodil peniaze na stôl a už ma ťahal von.

Vyšli sme von, pred nákupné centrum, a ja som sa zhlboka nadýchol.

,,Ideme do parku? Alebo kam chceš ísť?" spýtal sa.

,,Domov," odvetil som. Hobi najprv nič nehovoril, ale potom zrejme pochopil, že to nemá význam lebo aj jeho ruka opustila tú moju.

Odprevadil ma domov, ja som sa mu ospravedlnil za moje chovanie, ale kým mi stačil povedať tie bežne žvásty, zmizol som v stenách paneláku, kde som býval. Hneď, ako som zavrel dvere na svojom byte, zamieril som si to do izby, kde som sa hodil na posteľ a vykričal sa do vankúša.

Môj krik prerušil až zvuk, ktorý oznamoval, že mi prišla správa. Teda, správy. Vzal som mobil, odblokoval ho a začal čítať.

Jimin - Hyung, písal mi Hobi. Mrzí ma to. Ja som nechcel.

Neznáme -  Škoda, že to dnes nevyšlo. Naozaj sa mi páčiš. Možno, niekedy nabudúce. H.

Pretočil som očami a chcel som hodiť mobil niekam dokelu, keď v tom mi prišla správa. Na Wattpad.

kmnj- bude dnes ďalšia časť? alebo ten príbeh naozaj zmažeš?

seokjin- čo by si spravil na mojom mieste?

kmnj- pokračoval...

seokjin- myslíš?

kmnj- ja by som pokračoval a overil si či je naozaj taký. ;)

seokjin- ako to myslíš?

kmnj- šiel by som tam ešte raz. keď ten tvoj kamarát bude mať tréning a overil by si či je naozaj taký. možno mal len zlý deň, nikdy nevieš.

seokjin- no, asi máš pravdu. inak, ako sa voláš? ja som Seok Jin, ale pokojne ma volaj Jin.

kmnj- teší ma Jinnie. ja už budem musieť ísť, tak neskôr.

Prečo mi nepovedal svoje meno?