FANFICTION (BTS/Namjin)

11

Namjoon

,,Toto je pohľad pre bohov," povzdychol si Yoongi a ja som s ním mohol len súhlasiť. Sedeli sme v tanečnej miestnosti a sledovali Jina a Jimina ako tancujú na pieseň  "BAAM" od Momoland. Samozrejme, že som Jinovi čumel celý čas na zadok. Ale keď, on ho má tak guľatučký a keď s ním vrtel. Aaach, musím ho získať! Bude to moje malé mačiatko! Myslím Jina, nie jeho zadoček. Jasné?

,,Už si mu povedal, že čítaš jeho príbehy, a že si si s ním písal?" spýtal sa Yoongi.

,,Ja si s ním stále píšem," odvetil som nezaujate.

,,Si idiot? Kedy mu to máš v pláne povedať? Čo, ak to vezme nejak osobne?" vyhŕkol Gi.

,,Ešte pár dní. Príbeh sa blíži ku koncu. Potom mu to poviem. A navyše, tomu za  klávesnicou verí viac ako mne."

,,Aby si nebol prekvapený, Joon. Jimin vravel, že citlivý na takéto veci. Nemusí to pochopiť úplne tak, ako si to ty predstavuješ. A pokiaľ viem, ide po ňom Hobi, tak pozor."

,,Aish! Čo sa môže stať? Ešte pár dní a všetko mu vysvetlím.''

Potrebujem vedieť koniec toho príbehu.

Jin

Celý čas, čo som tancoval, som kútikom oka sledoval Namjoona. A on, sledoval mňa. Bolo to milé, ale zároveň stresujúce. Nechcel som sa pred ním strápniť. A nakoniec sa mi to podarilo. Odtancoval som to celé a bez chyby!

,,Ide nám to, hyung!" vypískol Jimin a ja som zasmial.

,,Budem už musieť ísť," hlesol som.

,,Wae?" ohrnul spodnú peru Jimin.

,,To by zaujímalo aj mňa," ozval sa za mnou hlboký hlas, ktorý patril Namjoonovi.

,,Mám ešte prácu, dnes dostávam novú knihu, ktorú budem musieť preložiť. Zastavím sa inokedy, majte sa!" usmial som sa a odišiel do šatní, kde som sa osprchoval a prezliekol do suchého. Zbalil som si tašku a pobral sa preč, ale pri vchode ma dohnal Joon.

,,Počkaj!" vykríkol a chytil ma za ruku.

,,Áno?" usmial sa a moje líčka začali meniť farbu.

,,Toto som ti chcel dať," podal mi malú škatuľku.

,,Namjoon, to nemôžem-"

,,Môžeš a aj si to vezmeš. Páčiš sa mi a chcem, aby si to nosil," usmial sa.

Otvoril som škatuľku a uvidel v nej náhrdelník s príveskom v tvare písmena N.

,,Si egoista," zasmial som sa.

,,Možno," žmurkol na mňa a odišiel preč. Ja som si náhrdelník dal na krk a pobral sa do práce.

Cestu som si krátil tým, že som mu odpísoval na správy. Človeku, ktorého meno som stále nepoznal, ale mal som ho rád.

Mal som rád rovnako ako mám rád Namjoona. A v tom bol problém- miloval som ich oboch.