FANFICTION (BTS/Namjin)

28

jιn

Namjoon mi povedal všetko. Od nášho zoznámenia až po tú osudnú hádku. Chýbalo mi osem mesiacov života. Spomínam si len na pár vecí a miest, ale v žiadnej z nich Namjoon nebol.

,,Mrzí ma to," zašepkal som.

,,Čože?" pozrel na mňa a podišiel ku mne.

,,Viem, že ma miluješ, ale ja ti to nedokážem opätovať," zavzlykal som.

,,Nie, nie, pššt," pritiahol si ma do jemného objatia.

,,Počul si? Doktor vravel, že je to len dočasné. Bude to dobré. Zvládneme to," hľadkal ma po vláskoch a túlil k sebe.

,,T-Takže sa na mňa n-nevykašleš?" pozrel som do jeho nádherných očí.

,,Samozrejme, že nie," usmial sa a dal mi pusu na čelo.

Jeho dotyky boli, tak príjemné.

,,Jinnie?" oslovil ma.

,,Áno?" pozrel som na neho.

,,Milujem ťa."

naмjoon

Možno by aj niečo povedal, keby do izby nevošiel Jimin a nezvalil by sa na Jina. Odstúpil som a pozrel na Yoongiho, ktorý pokynul aby sme šli na chodbu a ich dvoch nechali osamote.

,,Zvládaš to?" spýtal sa a podal mi jednu z káv, ktorú doteraz držal v ruke.

,,Horšie ako sa zdá," odvetil som a odpil si z kávy.

,,Jeho posledná spomienka?"

,,Ako šiel za Jiminom na tréning," povzdychol som si.

,,Ouu~"

,,Neviem, čo mám robiť. Nechcem ho nechať, ale predstava, že sa do mňa znovu nezamiluje. Desí ma to."

,,Zamiloval sa raz, zamiluje sa znovu. Nerobil by som si z toho ťažkú hlavu," napil sa.

,,Tebe sa povie. Ty máš Jimina," oprel som sa o stenu.

,,Myslíš si, že mi dvaja sa nehádame? Furt po sebe štekáme, ale zároveň sa aj milujeme. A láska je vždy silnejšia."

,,A ty máš odkedy takéto názory? Naposledy keď sme sa o tomto rozpraváli, tak Jimin bol len kamatát, ktorý mal na krku cucfleky od teba a láska bol úbohy prejav citovej slabosti, tak teraz ako?"

,,Vieš, hovorí sa že ľudia sa menia. Ale to je blbosť. Ľudia sa nemenia. Menia sa len okolnosti. Skús využiť to svoje 148 bodové IQ a vymysli niečo," drgol do mňa.

,,Dobre. Tak ja niečo vymyslím."

//dám dnes ešte jednu časť? :)