FANFICTION (BTS/Namjin)

22

Jin

,,Zlatko, čo keby sme šli večer na večeru?" spýtal sa ma Joonie pri raňajkách, z ktorých som zjedol asi len polovicu. Dnes je ten deň.

,,Rád by som, ale nemôžem. Mám už niečo," odvetil som.

,,Niečo? Nič si nespomínal," zvraštil čelo a odtrhol zrak od novín, ktoré čítal každé ráno.

,,Idem von s priateľmi. Vadí ti to?" odpil som si z kávy a prebodol ho pohľadom.

,,Nie, len zajtra poobede odchádzam na menšie turné. Myslel som, že večer strávime spolu, ale dobre."

,,Prepáč," odvetil som, vzal svoje veci a odišiel.

Mrzelo ma, že som mu musel klamať. Ale nebol som pripravený mu povedať čo sa v tú noc stalo.

,,Ahoj," pozdravil som Kooka, ktorý ma hneď začal mačkať v objatí.

,,Hyung," zamrmlal.

,,Ideme? Je to celkom kus cesty," nastavil som ruku, za ktorú ma on chytil. Kook bol pre mňa ako mladší brat. Niekto, pri kom som neriešil nejakú príťažlivosť. Bol malinký zajačik, ktorého bolo treba chrániť.

,,A ako sa má Tae?" spýtal som sa, keď sme boli v polovici cesty.

,,Dobre. O týždeň ma berie do Európy. Kontkrétne, ideme do Paríža!" vypískol a ja som sa zasmial.

K tomu miestu sme prišli až poobede. Nohy nás oboch boleli, ale boli sme tu. Kookie pustil moju ruku. Bolo mi jasné, že spomienky ho začínajú ovládať.

,,Pome dnu," povedal Kookie s pevným hlasom a spoločne sme vošli dnu. Nič sa nezmenilo. Všetko tu bolo tak, ako to tu nechal. Až na jeho telo, to už hnilo dávno v zemi.

Videl som sa tam. Ako ležím na zemi. Zviazaný a nahý. Bál som sa. Ale nie o seba.
Odvrátil som zrak ko Kookovi, ktorý hľadel na veľkú krvavú škvrnu na koberci. Krv patrila jemu.

,,Mali by sme ísť," chytil som ho za ruku a vyviedol von.

,,O pár týždňov... možno to tu už nebude. Bude tu obchodné centrum," hlesol potichu.

,,Zlé spomienky nahradia tie dobré. Poď, zájdeme na jedlo," chytil som ho znovu za ruku a ťahal von z lesa.

Všetko zlé som nechal za sebou.

Namjoon

Sedel som s Yoongim s Jacksonom v kaviarni. No, bol by som radšej, keby tu bol so mnou Jin. No, ten má od rána vypnutý mobil.

,,Bude mi chýbať Jimin " povzdychol si smutne Yoongi.

,,A mne Mark," pridal sa Jackson.

,,Kto je Mark?" nadvihol som obočie.

,,Mark Tuan. Kolega a... priateľ," pípol potichu.

,,Gratulujem!" zasmial som sa a potľapkal ho po ramene.

Domov som sa vrátil až večer. Zaparkoval som auta a kráčal do bytovky, keď som ich zbadal.

Jina a nejakého chalana. Obímali sa a Jin mu dával pusu do vlasov. Zaťal som päste a vošiel do bytovky.

Toto mi budeš musieť vysvetliť, SeokJin.

Jin

,,Dávaj na seba pozor," postrapatil som mu vlasy.

,,Neboj. Pošlem ti pohľadnicu," usmial sa a nastúpil do auta, kde ho čakal Tae.

Usmial son sa a pobral sa domov. Odomkol som byt a vošiel dnu.

,,Som doma!" zakričal som.

,,Takže von s priateľmi, hej?" oprel sa o zárubňu a prebodol pohľadom.

Bolo mi jasné, že ma s ním videl, ale mýli sa.

,,Nemohol som ti to povedať," oprel som sa o stenu.

,,Čo si mi nemohol povedať?! Že ma podvádzaš?! Že sa vláčiš s nejakým debilom a mňa využívaš len pre peniaze?! Koľkokrát si s ním už jebal?! Hm?!" kričal.

Ja som len zhlboka dýchal.

,,Tak hovor, doriti!" udrel päsťou vedľa mojej hlavy.

To už som nevydržal a rozvlykal sa.

,,J-Ja... n-nechcel s- som aby t-tam š-šiel sám. Nech-cel som, a- aby sa bál," vypadlo zo mňa.

,,O čom hovoríš?" odstúpil o krok odo mňa.

,,Ty vieš o čom hovorím."

,,Jinnie," chcel sa ma dotknúť, ale ja som odstúpil.

,,Mal by som ísť."