FANFICTION (BTS/Namjin)

24

Jimin

Zvonil mi mobil. O druhej ráno. Ospalo som natiahol rúčku cez spiaceho Yoongiho a zodvihol to.

,,Prosím?" zamrmlal som.

,,Pán Park Jimin?" ozval sa hlboký hlas. Spozornel som.

,,P- Pri telefóne," posadil som sa a prehrabol si vlasy.

,,Tu je pán Lee, z Asan Medical Center. Mohli by ste sa sem prosím dostaviť? Ide o pána Kim-a SeokJin-a."

,,Čo sa stalo?" vyhŕkol som.

,,Pán Kim SeokJin mal vážnu autonehodu. Našli sme vaše číslo v jeho peňaženke. Môžete teda prísť?"

,,Áno... j-ja... hneď som tam," zložil som a začal sa hneď obliekať.

,,Kam ideš?" zamrmlal Yoongi.

,,Ja... niečo sa stalo. Zavolám ti. Milujem ťa," dal som mu pusu do vlasov a utekal do nemocnice.

_ _ _ _ _

,,Má dolámané rebrá, otras mozgu a prepichnuté pľúca. Mal aj vnútorné krvácanie, ale to sa podarilo zastaviť. Žiaľ, upadol do kómy." povedal doktor a ja som si utrel slzy.

,,Kedy sa preberie" spýtal som sa.

,,To sa nevie. Budeme vás priebežne informovať."

,,Ďakujem," uklonil som sa a doktor odišiel. Opatrne som chytil svojho hyunga za ruku a potiahol dnu soplíky do seba. Hyung sa vždy hneval, keď som plakal.

Zrazu mi začal zvoniť mobil. Bol to Namjoon.

,,Áno?" pípol som potichu.

,,Jimin, chcel si niečo?" spýtal sa.

,,Hej, nejdem s tebou na turné," odvetil som.

,,Prečo?"

,,Ty to nevieš?" vzlykol som.

,,A čo mám vedieť?"

,,Jina zrazilo auto. Je v kóme."