FANFICTION (BTS/Namjin)

25

naмjoon

Z očí sa ni vydrali slzy a moje pery opustil hlasný vzlyk. Spýtal som sa Jimina, kde Jin leží. Nevedel som ani ako, ale zrazu som sa ocitol v aute. Naštartoval som a cestou, ktorá netrvala ani pol hodiny, som stihol presunúť svoje miniturné a pohádať sa s manažérkou. Zaparkoval som pred nemocnicou a utekal dnu. Vybehol som na poschodie a uvidel Jimina, ako sedí na chodbe.

,,Jimin?" oslovil som ho.

,,Sestra mu mení obväzy," postavil sa a podišiel ku mne. Bol odo mňa o hlavu menší, ale hnev, ktorý mu sršal z očí ma viac, ako len desil. Zrazu mi vylepil facku.

,,Daj mi jeden pádny dôvod, prečo si s ním nebol. Jeden! A ja ťa možno nezabijem," zavrčal.

Ja som sa zviezol na lavičku, ktorá tam bola a prehrabol si vlasy. Slzy mi stekali po tvári a ja som ich nevedel zastaviť.

,,Včera bol ten deň," počul som Jimina a ja som len prikývol.

,,A on šiel tam, ale tebe nič nepovedal," hlesol.

,,V-Videl som ho, ako sa s niekym obíma a dáva mu pusu do vlasov. Ja... Ja som netušil, že by to mohol byť Kook. P-Pohádali sme sa a o-on odišiel," utrel som si slzy.

,,Môžte ísť dnu," ozvala sa milá sestrička a ja som sa uklonil.

,,Choď tam. Ja zavolám ešte Yoongimu," usmial sa Jimin a ja som vošiel do Jinovej izby.

Vyzeral ako keby len spal. Biela pokožka sa leskla na slnku, vlásky mu padali jemne do tváre. Vyzeral takmer rovnako ako minulé ráno. No, dojem kazili pípajúce prístroje vedľa neho a tie odreniny.

Sadol som si na stoličku, ktorá bola vedľa postele.

,,Och, Jinnie," povzdychol som si a chytil ho opatrne za ruku, ktorá bola studená a on studené ruky nikdy nemal.

,,Čo som ti to urobil?"