FANFICTION (BTS/Namjin)

29

jιn

O pár dní ma pustili z nemocnice. Namjoon tam bol celý čas so mnou. Nosil mi potajme sladkosti a iné dobroty. Taktiež doniesol aj pár fotiek, na ktorých sme spolu, ale žiaľ som si nespomenul. A toto ma ubíjalo. Hnevalo ma, že si nedokážem spomenúť. Aspoň nie, dostatočne rýchlo. Spomienky sa vracali, ale boli rozhádzané a nejasné. Začínal som byť z toho zúfalý.

,,Jinnie?!" ozvalo sa od dverí nášho bytu.

,,Tu som!" postavil som sa a prešiel do chodby za ním.

Áno, žijeme naďalej spolu v jednom byte. Ale s tým rozdielom, že Namjoon spí u seba v pracovni a ja normálne v spáli. A nie, nebol to môj nápad.

,,Ako bolo v práci?" spýtal som sa a vzal mu z rúk nákup, aby sa mohol pohodlne vyzuť a vyzliecť.

,,Celkom fájn. O pár dní budem koncertovať a ty ideš so mnou!" vypískol a ja som sa zasmial.

,,Prečo ma to neprekvapuje?" hlesol som a odišiel do kuchyne, kde som začal všetko dávať do chladničky.

,,Nechceš ísť so mnou?" ozvalo sa za mnou.

,,Čože? Nie, tak som to nemyslel."

,,A ako si to mysel?" uškrnul sa.

,,Nedávaj mi hlúpe otázky a radšej sa choď prezliecť. Ja nám zatiaľ spravím večeru," hodil som po ňom utierku a on sa zasmial. Podišiel ku mne a objal ma zozadu. Nerobil to často, ale bolo to príjemné. Hlavne jeho vôňa, ktorá...

FlashBack

,,Nepôjdem s tebou a s Jiminom nakupovať!" vyhŕkol Namjoon.

,,Ale, ňoo~ Joonie~" odul som spodnú peru a viac sa k nemu natlačil.

,,Neskúšaj to na mňa," zavrčal a chytil ma za zadok.

,,Pjošíím~" sadol som si na neho obkročmo a začal ho pusinkovať po tvári.

,,Ach, dobre! Pôjdem s vami nakupovať!" zasmial sa Joon a privlastnil si moje pery.

Koniec FlashBack-u.

,,Jinnie, počúvaš ma?" šťuchol mi do líčka.

,,Á-Áno," začervenal som sa.

,,Ty si si na niečo spomenul, však?" otočil si ma ku mne. Ja som len prikývol.

,,Je to niečo so mnou?" pousmial sa.

Znova som len prikývol.

,,Dúfam, že je to niečo pekné. Idem do tej sprchy," povedal a jeho ruky opustili moje boky. Otočil sa a odišiel.

Máš pravdu, Joonie. Je to moja nová obľúbená spomienka.

naмjoon

Tešilo ma, že Jin si začína pomaly spomínať. Najmä ma prekvapilo, že mu nevadia moje dotyky. Veľakrát som ho chytil za ruku, objal, pobozkal do vlasov, ale nikdy sa neodtiahol. No, ani nepritúlil. Bol som z toho smutný, ale Yoongi stále do mňa hučal, aby som to nevzdával.

Vyšiel som zo sprchy a navliekol na seba len čierne tepláky. Opustil som kúpeľňu a vrátil sa k mojej princeznej, ktorá poctivo chystala večeru na stôl.

,,Vyzerá to úžasne," naklonil som sa k nemu a dal mu malú pusu na líčko.

,,Vďaka," usmial sa a jeho líčka nabrali ružový odtieň. Zlaté~

Sadli sme si za stôl a spoločne sa pustili do jedla. Nejedli sme po tichu. Rozprávali sme sa. Ja som mu hovoril o svojej práci a on mne zasa, čo cez deň zažil. Toto sa opakovalo každý večer, ale mne to nevadilo.

,,Joonie?" oslovilo ma to moje klbko.

,,Áno?" pozrel som na neho a usmial sa.

,,Nechceš spať so mnou v jednej posteli?"