FANFICTION (BTS/Namjin)

21

Jin

,,Prosím?" zodvihol som.

,,J-Jin," vzlykol Kook.

Už zas plakal. Určite je doma sám a bojí sa. Rovnako ako v tedy. Keď sme boli tam...

,,Kookie, prosím," vydýchol som.

,,Ja už to nechcem. Už ni-kdy v-viac," plakal a mne ho prišlo ľúto. On si prežil väčšie peklo ako ja.

,,Je tam niekde Tae?" spýtal som sa.

,,Šiel d-do obchodu," povedal Kook a potiahol soplíky do seba.

,,Zabaľ sa do deky, pusti si telku, on sa hneď vráti," upokojoval som ho.

,,Jinnie?" povedal potichu.

,,Áno, Kookie?"

,,Pôjdeme sa tam pozrieť. Možno to je naposledy... pred tým, ako tam postavia to obchodné centrum."

,,Povedali sme si, minulý rok, že je to nalosledy," povzdychol som si.

,,Prosím... Jinnie," zavzlykal Kookie.

,,Dobre. Tak, ako vždy."

,,Ďakujem," povedal a zložil.

Ja som si schoval mobil do vrecka a zalial mne a Joonovi čaj. Po líci mi stiekla slza. Nenávidel som to miesto, ale nikdy som nechcel, aby tam šiel Kook sám. Tú noc sme utiekli spolu.

,,Láska," objal ma zozadu Joonie a ja som si nenápadne utrel uslzené oči.

,,Zalial som nám čajík," usmial som sa a podal mu hrnček.

Sadli sme si pred telku a spoločne sme sa navečerali. Samozrejme, že sme nevynechali naše komentáre na herecké výkony hercov, ktoré boli celkom slušné.

Začal som uvažovať, že mu to poviem. Aj keď som si istý, že mu Jimin istú časť povedal. Vlastne, Jimin mu povedal to, čo vravím každému, keď na to príde reč. Ale teraz ma napadlo, že by som mu to povedal celé.

,,Joonie?" oslovil som ho.

,,Áno, princess?" usmial sa.

,,Ale nič."