FANFICTION (BTS/Namjin)

17

Jin

Hľadel som na neho. Tie slová sa odrážali v mojej hlave, ako keby ich kričal z druhej strany rieky.

,,Aj ja ťa milujem," pípol som potichu.

,,Ako? Nepočul som dobre," hlesol Joon.

,,Ale nič," povzdychol som si.

Vzal som špinavý riad a podišiel ku dresu.
Zrazu som ucítil, ako sa dve mocné paže obmotali okolo mojích bokov.

,,Ja som počul, čo si povedal, ale chcem aby si to povedal nahlas," zašepkal mi do uška.

,,Milujem ťa," otočil som sa k nemu a ruky si položil na jeho hruď.

On sa usmial a kým som sa spamätal, jeho pery opäť spočívali na tých mojích. Nebránil som sa. Spolupracoval som. On si ma pritiahol viac k sebe. Odtiahli sme sa až v tedy, keď sme nemohli dýchať.

,,Si môj," zašepkal.

,,Len tvoj."

Namjoon

Celé doobedie sme strávili pozeraním seriálov v televízií. On sa spokojne o mňa opieral a ja som ho majetnícky obímal. No, všetko pekné raz skončí a ja som mal povinnosti.

,,Naozaj musíš už ísť?" odul spodnú peru a objal ma.

,,Mám prácu. Veď vieš, že o dva týždne vychádza môj album. Večne je z toho veľké 'haló.' Ale večer prídem.

,,Sľubuješ?" pozrel na mňa. Bol otrošičku nizší ako som ja.

,,Sľubujem, láska moja," jemne som ho pobozkal na tie sladké pery.

Pustil som a zavrel som za sebou dvere.

Nemohol som sa dočkať večera.