FANFICTION (BTS/Namjin)

7

Namjoon

...Žije a modlí sa, zachraňuje ho to,
v cudzích očiach bude však vždy len klaunom, a to je tým, čím bude - prestaň sa hrať na speváka. Keď to počúva, zhoršuje sa, slabne. Dívam sa ako tá maska padá. Dívam sa na to, ako sa mi pred očami stráca. Nevidel som ho viac odvetedy. A možno je pre mňa stratený na naveky....

Bol to jasný odkaz pre mňa. Včera sme sa o tom "rozprávali." Odporučil so mu mu tú skupinu. A tá pieseň... osobne som ju mal veľmi rád, ale jeho ešte radšej. Zistil som si o ňom pár vecí, ktoré mi doslova učarovali. Mal všetko, čo som kedy hľadal. Bol krásny, milý, talentovaný, vraj vie aj variť. Jediné, čo ma desí je to, že sa častokrát sklame v ľuďoch.  A-

,,Kim Namjoon, osobne ťa vykastrujem ak ma nezačneš okamžite počúvať!" zhukol po mne Gi a tým ma priviedol späť do reality.

,,Zasa premýšľaš nad ním?" povzdychol si.

,,Áno, zasa," podoprel som si hlavu rukou a zahľadel sa na monitor od počítača.

,,Prečo, mu nenapíšeš?" spýtal sa.

,,Veď si s ním píšem," povzdychol som si.

,,Myslím normálne. Aby vedel, kto je na druhej strane," povedal.

,,To nemôžem," odvetil som.

,,Prečo?"

,,Lebo viem, že by som ho stratil."

,,A možno nie," vošiel do štúdia Jimin a rovno si sadol Yoongimu na kolená, ,,Jin zajtra príde na tréning. Možno si aj zatancuje. Takže, ak chceš...prídi," usmial sa ako posledné slniečko a pobozkal Yoongiho.

Mám šancu to zmeniť.