FANFICTION (BTS/Namjin)

32

Jin

,,Sú divní."

,,Vyzerajú ako roboti."

,,Sexi roboti."

,,Viete o tom, že vás počujeme?" pozrel na nás Yoongi a my sme sa s Jiminom zachichotali.

,,Hyung, koľko tu ešte budeme? sadol som si Jooniemu na kolená a tým mu prerušil jeho pracovnú činnosť.

,,Ešte takú hodinku. Ak chceš, choďte si s Jiminom niečo kúpiť do večierky, ktorá je oproti na ulici. Ale dávaj ma seba pozor, áno?"

,,Áno, mami," zachichotal som sa venoval mu malý bozk na pery.

Zdrapil som Jimina za rukáv a spoločne sme sa vydali na našu tajnú misiu.

Namjoon

,,Ty vieš teda, ako sa ho zbaviť," zamrmlal Yoongi na čo som mu ukázal prostredník.

,,Už ste v pohode?" spýtal sa.

,,Asi, áno. Veď, sám si videl," oprel som sa o operadlo a pretrel si oči. Bolo takmer jedenásť hodín večer. V kútiku duše som sa modlil, aby sa Jinovi po ceste nič nestalo. Siahol som batohu a vytiahol z tade malú škatuľku.

,,No, ty si mimo," ozvalo sa mi za chrbtom.

,,Min Yoongi, sklapni!" zahriakol som ho.

,,Nie, ty pabo! Ja len neverím, že ty to chceš spraviť! Páni!"

,,Neviem, či to spravím. Veď si skoro nič nepamätá," povzdychol som si.

,,Miluje ťa, to ti nestačí?" vyhŕkol Yoongi a ja som sa zasmial.

,,Odkedy ty si poradca na lásku?"

,,Odkedy mám doma žijúci mochi koláčik," vyplazil na mňa jazyk a ja som sa zasmial.

Asi je načase to urobiť.

Jin

,,Sme tuuu!" vyhŕkol som na celé štúdio a hodil sa ma čierny gauč s plnou náručou sladkostí.

,,No, tebe bude pekne zle, láska," zasmial sa Joonie.

,,A ty si čo kúpil, Chimmy?" spýtal sa Yoongi svojhompriateĺa, ktorý mu už sedel na kolenách s plnou náručou jahodových pocky.

,,Niečo pre teba, Daddy~" zavrnel mu do uška Jimin.

,,No, tak my už pôjdeme," povedal Yoongi a začal si baliť veci. Neskôr sa obaja rozlúčili a odišli.

,,Sú trápni," zamrmlal Joonie a ľahol si ku mne na gauč. Sladkosti zhodil na zem a hlavu si položil na moje stehná.

,,Ale nechaj ich, keď sa ľúbia," zahriakol som ho a pohladil ho po jemných vláskoch.

Neskôr sa, ale posadil a mňa si stiahol do náručia. Spokojne sme si ľahli a ja som si urobil pohodlie na jeho hrudi. Privrel som oči a počúval, ako mu pomaly bije srdce. Zaspal by som, keby ma nezobudí jeho hlas, ktorý sa niesol v znamení jedinej vety.

,,Kim SeokJin, vezmeš si ma?"

///takže hovoríte, že by ste čítali #markson?