Prekliatie ✔ (Prepisuje sa)

Prológ

Drax

Viem, že sa blíži môj koniec. Celé stáročia, keď som vytváral drakov, bol len malý zlomok z toho, čo sa má stať. Veľakrát som sa pokúšal, aby potomkom bolo aj dievča, no márne. Snažil som sa dokonca označiť aj ženy, aby sa zmenili na drakov a ostatní mali svoje polovičky, ale ani to sa mi nedarilo. Nikdy sa nestalo, aby sa aj dievča zmenilo, alebo narodilo. Vždy sa mojim ženám narodili chlapci.

Aj dnes som bol zo svojou terajšou ženou. Síce Irinoj nie je moja družka, tak ako aj iné ženy, no chcel som, aby po svete chodili moji potomkovia. Zmenil som sa. Vždy som si hovoril, že moju družku žiadna nenahradí, ale ako chlap som pochopil, že to nie je možné. Potrebujem mať pri sebe nejakú ženu i keď to nie je fér.

Pamätám sa, akoby to bolo len včera a nie pred tristo rokmi, čo som od troch Najvyšších dostal svoj dar. Najskôr som to bral, akoby ma prekliali. Nechcel som to, pretože som bol iný, než ostatní ľudia na zemi.

Vďaka tejto schopnosti, som zachránil svet pred zánikom, no nebol to len jeden svet. Zachránil som ich všetky. Vojna bola všade a nedalo sa to zastaviť. Čo všetko dokážu spôsobiť povstalci, ktorí uctievali temnotu a chceli, aby sa svet vrátil na začiatok. Nebola to však len moja zásluha. Nezachránil by som ho, kebyže nebolo Lunamoon a ostatných, čo stali pri mne.

Ach, moja drahá, sladká Lunamoon. Tak veľmi som ťa miloval a ty... Nikdy by ma nenapadlo, že ma moja družka zradí. Dokonca by ma nenapadlo, že by bola ochotná zabiť vlastnú sestru. Vždy budem vďačný Lumine, že ťa uväznila. Aspoň je svet pred tebou v bezpečí i keď mi to láme srdce.

Síce mi Lumina povedala, čo si spravila, no stále som tomu nemohol uveriť. Ty, ktorá si mala stáť po mojom boku, ktorú som tak veľmi miloval, si zradila svoju Najvyššiu. Ľutujem tvoje činy i keď viem, že už ich nikdy nezmeníme. Starla bude navždy mŕtva.

Aspoňže Lighry mala dosť rozumu a to dieťa bolo viac, než si si myslela. Síce je stvorená a iná, ale tam kde je, bude navždy v bezpečí. Nikto sa ho nedotkne a keď nadíde ten správny čas, znova sa vráti do nášho sveta.

Zavrel som oči a hlasno si povzdychol. Tieto dní sú moje posledné. Cítim, že sa blíži môj koniec. Už bolo aj na čase. Som na svete tak dlho a život už ma prestáva baviť. Byť večne mladý je otravné. Niekedy som si predstavoval, aké by to bolo zostarnúť, ako obyčajný ľudia. Sledovať svoje deti, ako sa hrajú. Síce som mal tu možnosť, no moje povinnosti boli dôležitejšie. Nenávidím sa za to!

„Prosím, Drax, ostaň tu so mnou," Irinoj sa ku mne pritúlila. Vedela, že láska, ktorú k nej cítim, nie je až taká, aká by mala byť, no i tak tu bola pre mňa. Aspoň teda posledné desaťročia. „Nechcem, aby si odišiel a nechal ma tu samu."

Pozrel som jej do modrých očí. Strieborné vlasy mala zapletené do vrkoča a zviazané modrou stuhou. Jemne som jej rukou prešiel po tvári a napravil jej prameň vlasov.

„Som už na svete dlho a viem, že moji potomkovia prežijú," povedal som. V očiach mala slzy. Veľa krát som jej hovoril, že môj čas sa kráti. Bol som s tým zmierený. Čakal som na koniec už dlho a ak ma nastať, nebudem sa už ďalej brániť.

„Má opustíš? Čo budem bez teba robiť? Sám vieš, že som ti dala všetko, čo som mohla, len aby si bol šťastný. A ak mala byť toto naša posledná noc, nechcem, aby tak skoro skončila." Niekoľko sĺz jej stieklo po tvári.

„Mrzí ma to, no už tu dlhšie nemôžem ostať. Čakajú ma ostatní draci. Mal by som byť ich vodcom. Možno sa ešte uvidíme. Čas všetko ukáže. Zbohom." Nahol som sa k nej a pobozkal ju. Nebol to však taký bozk, akoby som chcel. Chýbali mi bozky Lunamoon. Jej sa nič nevyrovná. Jej pery, dotyky, prečo to všetko muselo skončiť?