Vlčie srdce

Que viene

,,Vstávaj Lara!"ozvalo sa spoza môjho chrbta. Otrávene som sa otočila a uvidela svoju sestru Sašu, ktorá sa na mňa usmiala a ešte dodala: ,,vstávaj je 10 hodín za hodinu odchádzame k babke!"
Už som bola zbalená tak som sa rozhodla že si ešte na chvíľu zdriemnem. Opäť ma zobudil hlas mojej sestry s tým aby som vstala a že už je pól-11. Po prehováraní samej seba som sa z postele konečne vyhrabala a šla rovno do kúpeľné a keďže som ráno neraňajkovala tak som si umyla zuby a vošla na desať minút do sprchy. Keď som z nej vyšla šla som naspäť do izby kde som si zobrala tašku a zišla dole po schodoch. Tam som uvidela mamu pozdravila som ju aj ona mňa a dodala: ,,uži si prázdniny" a usmiala sa usmiala som sa tiež. Potom ma niekto poklepal zo zadu po pleci otočila som sa a uvidela Sašu ktorá povedala: ,,už by sme mali ísť." Prikívla som a rozlúčila som sa s mamou aj otcom a vyšla som z domu bolo nádherné počasie. Keď Saša odomkla auto otvorila som kufor auta a položila doň svoju tašku. Potom som sa otočila a išla behom za dom kde som zobrala vodítko a vošla som do pivnice kde má privítala ešte ospalo Zara (v pivnici bola miestnosť pre Zaru aby mala pokoj a aj teplo). Zara bola moja fenka Zlatého Retrívera. Pripla som vodítko o obojok zobrala misky a vyšla aj so Zarou von z pivnice.

Bežala som s ňou do auta kde už na mňa čakala Saša.,, Môžme už vyraziť?" spýtala sa. Prikívla som a vyrazil sme. Vedela som, že cesta bude dlhá tak som sa rozhodla pustiť si hudbu a dívať sa z okná a Zara si mi lahla na nohy a hlavu si pritúlila k môjmu koleno a zaspala. Ja som tiež po čase zaspala. Zobudila som sa na to že auto zostalo, zodvihla som hlavu a pozrela sa okolo seba a uvidela benzinku. Saša vyšla z auto a ja tiež chytila som vodítko aby Zara mohla vyskočiť. Položila som misku a naliala vodu. Zara sa na ňu vrhla a napila sa. Medzi tým prišla Saša a podala mi šunkovú bagetu. Bola som už hladná tak som sa zchuti pustila do nej. Keď sme sa najedli a vyvenčili Zaru nasadli sme naspäť do auta a pokračovali v ceste. Po ceste som rozmýšľala nad babkou. ,,Aká asi bude?" pýtala som sa samej seba. Svoju babku z maminej strany som videla naposledy keď som mala 5 rokov no a teraz mám už 16 veď to som ju nevidela 11 rokov. Po troch hodinách cesty sme konečne dorazili na miesto. Bola to malá dedinka menom Wolfsberg ,,prečo zrovna Wolfsberg?" spýtala som sa Šasi no tá však povedala ,, nemám tušenie spýtaj sa babky Kláry." Potom sme vošli do ulice a odbočili do ľavá a potom hneď do prava prešli sme z betónovej cesty na asfaltovú a uvideli sme dom ktorý bol posledný už potom bol len les a nádherné lúky za ktorými sa týčili nádherné hory. Dom bol bielej farby so sivou strechou. Záhrada za domom bola obrovská a pred domom bola záhradka posiata rôznymi druhmi kvetov a stála tam aj lavičky pri ktorej bola vysoká tuja. Zaparkovali sme a vyšli z auta Zara sa okamžite rozbehla a išla skúmať prednú záhradku. Keď som sa dokochala krásou prírody rozhodli sme sa že pôjdeme za babkou Klárou. Ale skôr ako som stihla zazvoniť dvere sa otvorili a vyšla z nich paní ktorá mala hnedé vlasy a oči jej žiarili na zeleno vôbec nevyzerala ako moja babka vyzerala oveľa ale oveľa mladšia. Milo sa pozdravila a objala ma ja som sa spamätala a objala ju tiež. Objala aj Sašu a keď uvidela Zaru tak sa zamilovala a okamžite sa k nej rozbehla a dala jej kúsok sušeného mäsa. Potom nás uvítala. A cez predsieň nás posadila do obývačky kde sme mali nachystaný čaj so zákuskami. Chvíľu sme sa rozprávali a potom sme odbočili do ľava kde bola kuchyňa a na stole bol nachystaný obed. Na obec sme mali teplí kurací vývar a ako druhé boli pečene zemiaky s mäsom a šampiónmi. Zara tiež dostala varené mäso s granulou a čistú vodičku. Keď sme sa najedli Saša už musela odísť tak sme sa s ňou rozlúčili a potom som si mala ísť vyložiť vecí do svojej izby. Takže sme z kuchyne išli na chodbu a vyšli hore po schodoch. Kde som hneď prvú izbu uvidela a tá bola moja, vošla som do nej aj so Zarou a vložila som si veci do skrine. Išla som preskúmať aj kúpeľňu kde som si vyložila zubný kefku aj s pastou. Chcela som ísť ešte preskúmať spodok tak som zišla dole po schodoch a uvidela babku ktorá sa má spýtala, že či som si vyložila veci povedala som,, áno."a chcela som sa ešte spýtať ale v tom ma babka Klára zastavila a povedala,, určite sa má chceš spýtať prečo sa táto dedina volá Wolfsberg, nemám pravdu? " Zostala som zamrznutá ako to mohla vedieť veď som sa jej mohla spýtať na hocičo ako vedela že zrovna toto. No potom som odpovedala,,áno." No a babka začala rozprávať ževraj sa ktomu viaže legenda o vlkovy a vtedy som zbystrela a počúvala ešte pozornejšie ako pred tým a hladkala som pritom aj Zaru.