Habitación secreta- mágica

77 7 2
                                    

Bola to miestnosť pekne zariadená a plná kníh.

V hlave som sa opýtala Jima že čo to je

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

V hlave som sa opýtala Jima že čo to je. ,,Lara toto je tajná miestnosť plná kníh o magii, zákonov, kníh o tvojej rodine ešte nevieš celú pravdu. ,,Čože?" ale Jim mi už neodpovedal. Začala som hľadať knihu o mojej rodine. Ale nenašla som nič a tak som si sadla za stôl a rozmýšľala nad Jimovimi slovami. Potom som sa rozhodla pozrieť si niaku knihu. Vstala som a zobrala som prvú knihu, ktorú som uvidela. Mala fialový obal. Otvorila som ju na prvej strane a tam bolo napísane. ,,Ahoj Lara ak si našla túto knihu znamená to že sa dozvieš pravdu. ,,Pred sedemnástimi rokmi si sa narodila ale nenarodila si sa Eimy Motrosshovej a Eduarthovi Motrossovi ale narodila si sa mne a tvojmu pravému otcovi, vtedy pri pôrode sme ťa nemali ako chrániť a tak sme ťa dali na starosť Eimy a Eduarthovi mali už Sašu takže sme vedeli že bude o teba dobre postarané." Vtedy nás zabili ale my sme boli nesmrtelný lebo nám dali život duchovia spravodlivosťi a ja som tak dokázala napísať túto knihu a ukryť ju tak pre teba." ,,Arthurovi možeš veriť a tak isto aj ostatným z elity, ale aj tak si dávaj prosím ťa pozor." ,,Kedže si spojením dvoch mocných vlkov verím že dokážeš viac ako temné sili spoločne s Gydeonom a Thomasom." ,,O Thomasovi zatiaľ ešte nevieš ale časom sa dozvieš." ,,Verím že to pochopíš a odpustíš nám." ,,Keď porázíš temné sili oslobodíš aj nás a my ťa budeme môcť opäť uvidieť." Lubime ťa tvoji rodičia............ a................!" Tie mená niekto vytrhol. Po líciach mi začali stekať slzy. Rozplakala som sa.

Vtedy ku mne prišiel Sebastían a objal ma. S plačom so vyšla von. Tam ma čakal Felix. Keď ma uvidel okamžite ku mne prišiel a objal ma a starostlivo sa spýtal ,,Lara čo sa stalo?" ale ja som nemala silu a ani chuť mu to povedať. A tak mu to povedal Sebastían. Felix sa na mňa pozrel a povedal ,,poď ku mne." a objal ma a ja som sa k nemu pristúlila. Potom som s ním šla na izbu. Ľahla som si do jeho postele a zakutrala sa do paplona. Felix odišiel a vrátil sa s teplím čajom. Sadol si ku mne a objal ma. Ja som si naň ho ľahla a rozmýšľala nad mojimi rodičmi, nad mojimi pravými rodičmi a nad Sašou a Zarou. Chýbali mi. Od smútku a únavy som na Felixovi zaspala. 

 Zobudila som sa na vankúši a zakritá paplónom. Felix tu nebol. Poobzerala som sa po jeho izbe že či ho tu niekde neuvidím ale nebol tu. Tak som sa rozhodla že ho pôjdem nájsť. Zišla som dole po schodoch a z jednej miestnosti som počula Felixov hlas ako hovorí ,,mal si jej povedať pravdu vieš ako ju to teraz zobralo!" Spoza rohu som počúvala ako mu Arthur odpovedá ,,nesmel som do toho zasahovať musela sa dozvedieť pravdu sama a nikdo jej......." vtedy som ich prerušila a postavila sa za Felixa a spýtala sa Arthura ,,ty si o tom vedel? a nič si mi nepovedal!" ,,Áno Lara vedel som o tvojich pravých rodičoch ale ja som ti nič nesmel povedať, prepáč mi to." Nechcela som byť naň ho naštvaná ale toto mi mohol povedať. ,,Prečo si mi to nemohol povedať?"
,,Ani to ti nesmiem prezradiť." ,,Lara všetko má svoj čas, keď bude treba dozvieš sa to." Potom odišiel. S Felixom sme sa vrátili na izbu a začali sme sa rozprávať o mojej vlčej mágii. Stále som bola smutná ale povedala som si že musím byť silná a že keď budem silná uvidím mojich rodičov. Sedela som opretá o Felixa a listovala sa v starých zákonoch a v knihách o mágii.

Po niakej hodine som toho mala dosť a chcela som už skončiť ale s Felixom sme narazili na niečo zaujímavé.
    

Vlčie srdceWhere stories live. Discover now