Vlčie srdce

Collegamento sette

Nad nami sa vytvoril kruh mágie. Všetci okolo čakali s napätím. Dostala sa do nás mágia.

Kruh sa uzavrel a ja som sa cítila silnejšia. Oči som mala stále fialové, očividne ich budem mať také až do konca života. Rozdelili sme sa a obrad sa skončil.

Hrozne sa mi krútila hlava bolo mi na vracanie. Chvíľu na to som odpadla. Pred očami mi preblikávali obrázky mladého páru, ktorým sa narodilo dieťa ale to dieťa po pôrode odovzdali niakemu pánovi. Ten pán mal na sebe plášť a kapucňu na hlave. Otec dieťaťa mu ho podal do rúk a dodal so smútkom ,,daj na ňu pozor a raz jej povedzte pravdu." Muž prikývol, zobral dieťa a odišiel. Potom do miestnosti vtrhli vojaci a začali kričať dajte nám ju dobrovolne." Muž so ženou s posledných síl zakričali ,,nikdy." Nato ich vojaci chladnokrvne zabili.

Felixov pohľad:

Lara zrazu odpadla snažili sme sa ju prebrať ale marne. Tak som ju zdvihol a odniesol ku mne na izbu položil som ju a zakril. Vyzerala byť vystrašená ale z čoho? Doniesol som jej vodu a jedlo. Sadol som si vedľa nej a modlil sa aby jej nič nebolo a aby sa už prebrala.  Nakoniec som zaspal. Zobudil som sa až v noci Lara stále spala. Postavil som sa a nervózne som chodil po izbe na koniec som si sadol a opäť zaspal. Ráno Lara ešte stále nepokojne spala tak som sa rozhodol zavolať doktora. Doktor prišiel prezrel ju a utešoval ma ,,neboj sa o ňu Felix ona má tvrdý korienok, nechaj ju nech si oddýchne a zostaň pri nej. S povzdychom som si sadol a pozoroval ju.

Larin pohľad:

Stále mi to preblikávalo a zrychlovalo sa to. Bolo to nekonečné. Konečne to prestalo a ja som mohla otvoriť oči. Vedľa mňa som uvidela späť Felixa. Len som sa usmiala bol taký zlatý. Chvíľu som sa naňho dívala a potom som sa rozhodla postaviť sa. Ale v tom sa Felix zobudil a hneď ma chytil a vrátil aby som si ľahla. ,,Koľko som spala?" zmätene som sa ho spýtala. ,,Dva dni." ,,Čože?" ,,Bola si vyčerpaná z toho obradu a tak." Potom mi Felix podal pohár s vodou, napila som sa a pohár mu vrátila. On ho položil a pohladil ma po vlasoch. Usmiala som sa, zakutrala som sa do periny a zaspala. Tentokrát sa mi už nesníval ten hrozný sen a mala som viacmenej kľudný spánok.

Pootvorili som oko a uvidela Felixa ako spí opäť vedľa mňa. Opäť som sa pokúsila vstať a tentokrát sa mi to aj podarilo. Postavila som sa z postele a vydala sa na prieskum jeho izby. Mal nádhernú izbu.

Keď som otvorila dvere uvidela som dlhú chodbu. Došlo mi že sme v sídle elity. Áno elita si žila v takomto luxuse. Zaujímalo by ma že skade majú na toto peniaze, pomyslela som si. A vydala som sa do jedálne.

Jedlo som doniesla aj do izby. Sadla som si na kreslo vedľa postele a s chuťou som sa pustila do jedla. Felix sa zobudil ja som si k nemu sadla podala mu jedlo aj s poharom vody. Usmail sa a spýtal sa ,,ako sa cítiš?" ,,Ako želatina." Odpovedla som a zasmiala som sa. ,,A čo keby sme sa išli prejsť do záhrad?" navrhol mi. Súhlasila som. Už som sa potrebovala ísť trochu nádychať čerstvého vzduchu. Spoločne sme vyšli von do záhrad. Prechádzali sme cez nádherné záhrady.

Bolo to nadherne a aj ja som sa cítila nádherne. Zrazu sme obidvaja zastali. Felix sa mi zahľadel do očí a aj ja som sa zahľadela do tých jeho nádherných modrých očí. V tom ma pobozkal neprotestovala som a ani som sa nebránila. Keď sa to skončilo, pozreli sme sa na seba, chytili sa za ruky a bez slov pokračovali v našej prechádzke.

Chceli by ste aby aj v ostatných kapitolách bolo toto striedanie pohľadov?😘