Padronanza di sé

67 6 0
                                    

,,Sústreď sa, vnímaj svoju mágiu v sebe a pokús sa s ňou splynúť." Prikývnem a zamierim sa na mágiu ktorá vo mne víry a snaží sa zo mňa dostať von, ale ja sa ju stále snažím držať v sebe. Pred sebou uvidím nádherný obraz mágie ktorá sa tvaruje do podobeniny vtáka. Žiaľ sa potom zmení na čiernu a opäť vo mne buši celou silou snažím sa ale marne, mágia ma pohltí a ja jej prepadnem, vidím pred sebou iba čierne a všetko ma bolí, hlava mi asi praskne. Po chvíli opäť vidím pred sebou toho vtáka a ucitim silnú bolesť na líci. Preberiem sa a vystrašene sa dívam okolo seba. ,,Čo si videla?" ,,Videlllla ssom mágiu v znamennní vtáka, aleee potom sa zmennila nnnna mágiu čiernu, krutú a pohltila mmma." ,,Ach bože, ja som to vedela, musíme ísť za tvojím otcom!" ,,Nie, ako sa mu môžem ukázať na očí keď som nesplnila úlohu ktorú som mala!" ,,Neboj sa on ťa rád uvidí, ráno vyrazíme teraz sa choď vyspať." ,,Vošla som do svojej izby, ľahla som si na postel a zakryla sa perinou neskôr nato som aj zaspala."

Zobudila som sa na silný dážď, spomenula som si na všetky tie veci čo sa dnes stali, nechcela som aby ma takto môj otec videl, postavila som sa a potichu som prišla k Shetovej posteli, stále sa nič nedialo, vytedy som si uvedomila že sa ani nič diať nebude a že on sa už nikdy nezobudi. Vedela som že za to môžem, nezvládla som svoju úlohu a ešte aj mojou vinou Shet zomrel, ak tu zostanem kto všetko ešte zomrie?. Nesmiem tu zostať! Obliekla som sa, dala Shetovi pusu na čelo a pošepla som ,,odpustiť mi to" a potichu som bežala až do stajní kde bol Martin. Bola som taká rada že ho opäť vidím, nasadla som a Sebastiana som položila opatrne do tašky aby si mohol ešte podriemať. Vybehli sme a ja som pošepkla Martinovi ,,čo najrýchlejšie domov." Martin ešte pridal.

Za hranicami Severného lesa sme spomalili, trochu ma prekvapilo že je predomnou ešte jeden jazdec, je pravda že tadeto chodia obchodníci ale je to dosť zriedkavé. Pribehli sme k nemu ,,Felix!?,čo tu preboha robíš?" ,,Nooo noo no jaa ja som ťa hľadal tak dlho si sa nevracala, bal som sa." Preskočila som na jeho koňa a objala ho. ,,No tak čo sa stalo?" ,,Keď prídeme domov tak ti to poviem, teraz nad tým nechcem rozmýšľať, Martin dal na mňa pozor presne tak ako si povedal, mal by si mu dať jablko." Na moje prekvapenie vytiahol z vrecka jablko a hodil mu ho na zem. Martin k nemu pričuchol a potom ho kopytom rozšľapol. Nechapala som to Martin sa vždy pri Felixovi správal inak, vždy bol nadšený keď ho videl ale teraz, no po chvíli som to prestala riešiť.

Dorazili sme do areálu, asi nikdy som nebola tak rada ako teraz že som doma. Kone som zaviedla do stajní a vrátila som sa za Felixom, vedela som že budem mať poriadny problém. S Felixom sme išli za Arthurom, museli sme mu podať vysvetlenie. Opatrne som zaklopala a vošli sme do kancelárie Arthura. Arthur nás už čakal.

,,Prepáč že som odišla bez tvojho dovolenia."previnilo poviem. Arthur sa otočí a povie ,,viem že si musela odísť a nevyčítam ti to ale do riti prečo si odišiel ty Felix veď vieš že som dostal hlásenie o tom že tu je Gydeon a Thomas, mysleli sme že ťa uniesli!!" ,,Prepáč ale veď ty by si urobil to isté, vedel som že sú tu a tak som jej išiel oproti." ,,Ach bože ty si blázon." Je mi ľúto ale nemôžem vás nechať bez trestu, a tak budete dva týždne chodiť upratovať ten to areál."

Po dvoch hrozných týždňoch upratovanie tohto obrovského areálu a neustáleho chodenia do školy, bol víkend a už som nemusela ísť upratovať a tak sme sa s Felixom rozhodli spoločne si oddýchnuť a urobiť si čas iba pre seba. Ale stále som nemohla zabudnúť na Sheta.

Ležala som na Felixovi a oddychovali sme, v tom ma to opäť pohltilo a ja som nemohla nič robiť, keď to skončilo videla som opäť toho vtáka ale ten vták so mňa vysaval mágiu ale nie tu moju ale tú čiernu, bola som zmätená. Prečo to robí? a Kto to je?

Vlčie srdceWhere stories live. Discover now