Vlčie srdce

Comparandi artes

,,Dobré ráno." Trochu som sa pomrvila a otvorila oči. Nadomnou som uvidela Sebastiana. ,,Je deväť." ,,Ale veď tam mám byť až o 10." ,,Ale ak chceš stihnúť raňajky musíš vstať." Otočila som sa a nečakane som po ňom hodila vankúš. Následne na to som počula pád na zem. Zasmiala som sa a opäť som sa otočila na Sebastiana ktorý ale teraz ležal na zemi. Vošla som do kúpeľne. Ked som vyšla dostala som vankúšom po hlave. Na to som sa len zasmiala a vyšla z izby.

Vošla som do jedálne ale nie do jedálne pre študentov ale do jedálne pre elitu. Boli tam veľké stoli a na nich bola kopa jedla. Vrhla som sa na jeden stôl. Boli na ňom chlebíčky, šunka, syr zelenina. Na druhom bolo čisto ovocie na treťom cereálie a mlieko. No a na štvrtom bolo pitie.

Zobrala som so sebou kopu jedla a sadla si za hlavný stôl. Vtedy sa otvorili dvere a vošli Mia a Emma.
,,Chutí ti?" S plnou pusu som pritakala. Usmiali sa a prisadli si.
,,Už poď bude 10 hodín." Rozlúčila som sa a opäť poslušne nasledovala Sebastiana. Vyšli sme z jedálne a išli do obrovského sídla elity. Prešli sme celý areál a až na konci bolo sídlo elity. Pri v chode stali strážci jeden z nich sa ma spýtal ,,ty si Lara?" ,,Ano."
Ako som dohovorila obidvaja odstúpili a uklonili sa mi. S obzeraním po nich som vstúpila do sídla.

Na štvrtom poschodí bola dračia sieň. Vošla som tam ,už tam všetci boli. Uklonili sa mi a ja som sa nechápavo pozrela na Sebastiana. ,, Máš sa ukloniť tiež."  Uklonila som sa a oni sa konečne vystreli a ja som mohla poďakovať Sebastianovi. Sadli si za stôl aj mňa prizvali k nemu. Sadla som si, vedľa mna sedel Felix, Emma sedela pri Jamesovi, Vill sedel pri Mie len Arthur sedel sám. Sebastian a ostatný jeho kamaráti si sadli presne do stredu stola. ,,Lara teraz patríš k nám budeš tu chodiť do školy, budeš tu pod dozorom a budeš tu cvičená." ,,Tvojich rodičov sme už kontaktovali a mám ti odkázať že sa Shet má už dobre a že ťa príde navštíviť." Bola som nadšená ,,on príde, on príde." stále som opakovala. ,,Áno príde, príde." ,,Ale teraz sa vráťme k prvej téme, Felix bude na teba dávať pozor."

,,Škola ti začína zajtra od deviatej do druhej potom máš obed v jedálni, tam si už bola no a potom po obede máš tréning čisto s Felixom, no a už máš voľno." Nezabudni nesmieš vyjsť z tohto areálu." Snažila som sa vstrebať všetky informácie ale bolo ich na mňa veľa. ,,Už môžem ísť?" nedočkavo som sa spýtala. ,,Áno od nás je to zatiaľ všetko." Postavila som sa a odišla.

Prišla som na izbu a unavene som sa vyvalila na posteľ. Zrazu niekto zaklopal. Otvorila som dvere a koho som to nevidela ,,Lucy!" Skočila po mne ja som ju objala a spoza dverí vyšiel Shet, myslela som že odpadnem od radosti objala som ho. Tak moc mi chýbal. S Lucy a Shetom som sa dlho nevidela a tak som sa s nimi chcela porozprávať.  Rozpravali sme sa, ukázala som im areál no a prišiel večer a oni museli odísť. So smútkom som sa s nimi rozlúčila. Po niekej hodinke prišiel Felix a pýtal sa ma či by som nešla vonku že by mi chcel niečo ukázať. ,,Prečo nie." No a išli sme. Vyšli sme z budovy a mierili sme rovno k bráne areálu v tom som sa zastavila a hovorím ,,nemôžem chodiť von z areálu." ,,Nemôžeš ale teraz tu máš mňa." mrkol na mňa a tak som súhlasila.

Prišli sme do lesíku a išli sme popri menšej riečke. Bolo to priam rozprávkové.

Až sme prešli k úplnému potoku. Bolo to nádherné. Nikdy som nič také nevidela u nás sme mali krásnych vecí veľa a s tým to lesom sa nemohli porovnávať.

Sadla som si na veľký kameň a sledovala tú krásu prírody okolo seba. Ta rýchlosť ktorou tá voda tiekla bola pomalá a zároveň tak nádherná. Potom sme skúmali zbytok lesa. Stálo to zato.