Vlčie srdce

Vecchia

Až po polhodine sme zastavili na lúke

,,Fuu to čo bolo?" To o čom mi hovoril Jim, pomyslím si a nakoniec poviem ,,Obyčajní zbojníci a zlodeji." ,,To viem ale to čo si spravila." ,,No veď .... no a prerušima vykopnutie Martina a následný pád Sheta. Otočím sa a vidím ako Shet sedí na zemi, pousmejem sa a neskôr na to sa aj zasmejem, podám Shetovi ruku na znak pomoci vysadnut ale Martin sa vzoprie. Hodím mu jeden pohľad no a hneď pochopí o čo sa jedná, hlasne vydýchne a zvesi hlavu. No a pokračujeme v ceste.

Popravde ani neviem kam ideme proste sa riadim inštinktom ako keby ma tam niečo ťahá, volá ma to a za tým hlasom idem, stále rozmýšľam.

Už je tma ale my stále pokračujeme v ceste, najhoršie je že začalo pršať.

Dážď mi šľuhá do očí, popravde ani nevidím kam ideme a tak sa spolieham na Martina. Čím ďalej do lesa zachádzame tým silnejší vietor a dážď je. Pevne sa držím nohami sedla, myslim si že Shet to má ešte ťažšie, keďže sa nemá moc čoho držať.

Je mi neskutočná zima a po dobrých troch hodinách poviem ,,musíme sa niekde pred týmto skryť!" ,,Nie nemôžme prestať, musíme pokračovať,"povie Shet. ,,Vidíš čo sa tu deje takto akurát prechladneme!!"kričím ,,Budeme pokračovať!"povie Shet naposledy no a mne nezostáva nič iné ako len pokračovať. Som unavená, je mi zima a som hladná, áno nič lepšie som si nevedela vybrať ale keď si spomeniem na rodičov hneď ma všetko prejde a ešte Martina popoženiem.

Nakoniec od únavy a hladu zaspím. Keď sa preberiem je už jasno a neprší, obzriem sa a vidím ako Shet spí tiež. Ťuknem doňho aby sa prebral. Keď sa preberie tak okamžite vypleští oči a nestačí sa diviť keď sa pozriem opäť pred seba uvidím tam domček.

Zosadneme z Martina a pešo dojdeme k domčeku. Poviem Shetovi aby ma tu počkal, on prikývne a ja pustím Martina, ten sa hneď rozbehne do lesa. Shet zakričí ,,čo si to urobila,veď on sa už nevráti!" Usmejem sa a dodám ,,neboj vráti." Shet si popod nos povie no určite opäť sa zasmejem a zaklopem na dvere.

Som prekvapená keď sa dvere sami otvoria. Chcem vojsť ale Shet ma zastaví a povie ,,počkaj pôjdem tam s tebou." ,,Nie ja to zvládnem, počkaj tu." No a opatrne vojdem dnu a zatvorim dvere, Sebastian je samozrejme pri mne. Miestnosť je pekne zariadená

,,Haló je tu niekto?"opatrne a so strachom v hlase sa spytam. Ozvesa ,,áno prosím poďte ďalej." Ten hlas znie veľmi milo, pomyslím si a vojdem do domčeka, uvidím tam páni ako stojí v menšej miestnosti plnej byliniek

Keď sa na mňa pozrie oči jej zozelenejú no a ja si práve v tej chvíli spomeniem na Jima a rýchlo výkriknem ,,som z dvoch vlkov." No a jej mágia ma okamžite trafí no a vtedy mi dopne že som to povedala zle. ,,Som zrodením dvoch vlkov." Jej oči sa vrátia do pôvodnej farby a beží ku mne zo slovami ,,prepáč nevedela som že si to ty Lara." Pomôže mi sa postaviť a hneď ma objíme. Trochu zaskočene sa na ňu pozriem. Ale ona ma hneď pozve aby som si prisadla ku stolu že mi to všetko vysvetlí. Sadnem si a ona pred mňa položí bylinkový čaj ,,hm pekne vonia",poviem. Ona prikývne a dodá ,,skús uhádnuť čo v ňom je." Okoštujem ho a zamyslím sa, nakoniec poviem ,,je v ňom lipa, mäta, šalvia a trošku levandule a ešte skoro by som zabudla na pravý lesný med." Ona sa usmeje a s radosťou prikývne. ,,Aj pre Sebastiana tu niečo mám" ten sa okamžite k nej rozbehne a vrhne sa na to. Keď ku mne príde povie ,,Obyčajní kus mäsa s bylinkami." Ešte sa naňho pozriem a musím sa zasmiať na tom ako to do seba prace ale neskôr si uvedomím že ,,ako je vlastne možné že ho vidíte?" ,,Ale no kedysi som patrila do elity." ,,Aha." Tak to sa rozprávame, a ak mám pravdu povedať už dlho som sa s nikým tak to dobre neporozprávala. Vyruší nás hlasný výkrik. Okamžite sa postavím a rozbehnem sa k dverám.