Vlčie srdce

Nobis

Celú prechádzku sme sa držali za ruky a mlčali sme. Prišli sme k nemu na izbu a on nechcel aby som išla na tú svoju a tak som zostala uňho. Až neskoro večer som si uvedomila že tu nemám pižamo. Ponúkol mi jeho tričko. Súhlasila som keď som si ho obliekla pripadala som si ako mravec a to doslova. Bolo mi veľké. Večer som si ľahla na jednu stranu jeho postele. Ale on si ma aj tak pritiahol k sebe. Tak sme zaspávali spoločne a v objatí.

Ráno mi chvíľu trvalo kým som sa vyslobodila z jeho pevného objatia. Potom som mu dala pusu na líce a išla pre raňajky. Ale v jedálni nič nebolo tak som sa vrátila hore. Felix bol už hore objal ma dal mi pusu. ,,Prečo v jedálni nie su raňajky?" nechápavo som sa spýtala. ,,Ja som ti to nehovoril?" ,,Nie." ,,No tak dnes sa ide Arthur, Mia, Emma, James a Vill pozrieť na teba teda na to ako som ťa vycvičil." ,,Aha a to preto su tam není raňajky?" ,,Áno trvali na tom aby si sa najedla až po." ,,No dobre." Išla som si obliecť moje veci. Keď som vyšla Felix ešte ležal v posteli. Keď som sa na ňom zasmiala tak ma stiahol k nemu opäť ma objal dal mi pusu a ja som mu ju opetovala. ,,Už poď."

Dorazili sme na miesto stretnutia. Už nás čakali. James sa na nás pozrel a dodal ,,radšej sa nebudem pýtať čo sa stalo večer." Arthur sa zasmial a zastal si nás ,,veď ich nechaj James. ,,No Lara takže vieš prečo sme tu tak ukáž." Postavila som sa pred dráhu a rozbehla som sa.

Dráhu som dokončila a predstúpila som pred Arthura. ,,Lara myslím si že si pripravená učiť sa kúzla a mágiu ale musím ťa varovať daj si pozor aby ťa nezlákalo zlo. Pamätaj pokiaľ sú tvoje oči fialové je všetko v poriadku ale ak sčervenajú ovládaš čiernu mágiu. Prikývla som. ,,A teraz poď naučíme ťa ovládať mágiu. Prišli sme do mne doposiaľ neznámej miestnosti, ktorá sa nachádzala v sídle elity. Bolo tam veľa kníh a vyzeralo to dosť zastarolo ale nevadilo mi to.

Do miestnosti mohol iba Arthur a ja. Stále som nechapála ako Arthur môže o tomto mieste vedieť toľko veď má iba dvadsaťosem. Vlastne nikto z elity nemá nad dvadsaťosem iba Arthur ale aj tak mi to nešlo do hlavy. Keďže sme boli v tejto miestnosťi sami mala som príležitosť sa ho to spýtať. On zasmial a povedal ,,ja som vedel že sa ma to spýtaš." ,,No vieš Lara ja som tu vyrastal a od mala som sa pripravoval na príchod splnu ako môžeš vedieť nikdy v histórii sa nestalo že by sa spln našiel a nikdy sa nestalo že sa spojilo sedem drahokamov, no a ja keďže som tu vyrastal som sa pripravoval na príchod splnu, nevedel som či sa mám podarí ťa nájsť." ,,Môj starký mal tiež túto ulohu ale spln nenašiel." ,,Nikdo spln nenašiel a vlastne sa predpokladalo že je to len legenda ale podarilo sa Rosse a Jim si vybrali dobre." ,,No a teraz poď nech stihneme aspoň niečo."

Myslela som že to bude prebiehať inak ale prebiehalo to tak že mi Arthur ukázal knihy a miestnosť a ktomu dodal ,,mágiu musíš nájsť a objaviť sama, musíš prísť na to ako to funguje sama máš to v sebe a musíš to len nájsť, teraz ťa tu nechám môžeš tu byť koľko chceš a môžeš tu prísť kedy budeš chcieť." ,,V starých knihách sa píše že tí s tým pomôže tvoj ochranca a že ak si preto určená nájdeš v sebe tú mágiu sama." Potom odišiel. No super pomyslela som si tak na toto sa pripravoval. V duchu som sa zasmiala ale neskôr som si uvedomila že to bude dobrodružstvo a aj zábava.

Neskôr sa z poza police s knihami vynoril Sebastián. ,,Musíš kontaktovať Jima a Rosse." ,,A ako veď zatiaľ má vždy kontaktovali oni." ,,Ja neviem niak sa pokús." Prevrátila som očami a sustredila som sa na to ako ma minulé kontaktoval Jim a v hlave som si opakovala jeho meno. ,,Áno Lara." ozvalo sa mi v hlave Jimov hlas. Radostne som zvískla. ,,Jim ako mám v sebe nájsť mágiu?" ,,Lara vidíš pred sebou tú modrú knihu?" ,,Áno." ,,Odsuň ju." Posunula som ju na kraj a uvidela som tam tlačítko, zvedavo som sa naň pozerala. ,,Tak načo čakáš Lara, stlač ho." mi prikázal Sebastián. Stačila som ho a za mnou sa odsunula stena. Opatrne som vošla do miestnosti.