Vlčie srdce

Facultatem novum

Nohy sa mi trasú ale aj tak to nevzdávam, ruky držím pevne vystrete nad hlavou a snažím sa tak mágiu zahnať. Mágia sa naďalej vzpiera a môj vlk vo mne ide priam vyskočiť z kože. No super, nestačí že musím bojovať proti dosť silnej mágii ešte musím aj proti samej sebe, aby ma môj vlk nepohltil.

Anna podomnou sedí zabalena v klbku a trasie sa. ,,Neboj my to zvládneme, jemne šepnem. Anna zodvihne hlavu a zaostrý na mňa te jej veľké očička a dodá ,,ja viem že to zvládneš.

Je to moja vina, ona za to nemôže, nesmie tu kvôli mne zomrieť. Síce som už unavená a vyčerpaná ale prekonam sa kvôli nej, posilnim moju mágiu ale v tom sa mi opäť začne zahmlievať pre očami. Nie, nie, nie teraz nie, teraz nie! V tme sa mi premietajú obrazce mna ako dokážem sústrediť obrovsku vnútornú silu a tak získam ďalšiu schopnosť. Keď opäť vidim, Anna je stále podomnou a ja stále držím mágiu v dostatočnej vzdialenosti.

Neviem čo to bolo ale verím že by som to zvládla, nemozem to vydržať stále odrážať a tak to musim risknut, musím sústrediť takú silu aby som ju navždy zahnala, určite sa mi to neukázalo len tak, stále sa presviedčam.

Nadýchnem sa a vspomeniem si na veľa pekných zážitkov a to ma posilní no potom si spomeniem na Felixa a moja všetka sila zmizne a ja sa zlomim, mágiu som uvoľnila a tak sa k nám o kusok posunula. Anna sa zľakne a tak zakričí.

Znova sa nadýchnem a spomeniem si na pekné zážitky či už s Annou, Zarou, Shetom alebo aj Felixom a to ma posilní. Vnútornú silu sformujem do obrovskej gule ktorá neskôr pohltí celú miestnosť, aspoň tak znie môj plán ale aby som ho mohla zrealizovať musím zničiť ochranný štít.

Pred očami si premietnem Felixa ako mi hovoril vždy ,,nevzdávaj sa bez boja,, zrazu zničím ochranný štít, dá sa povedať že posluchnem svojho vlka a dovolím mu ma pohltiť, keďže som ho uvolnila vnútorná sila sa znásobi a pohltí tak mágiu okolo no a teraz sa miestnosť stáva chránená mojou mágiou. Horšie je však že kvôli záchrane Anny som viacmenej zabila seba.

Byť pohltena vlkom znamená, že sa nedokážeš ovládať, proste sa spravaš ako vlk no možno ešte horšie. Popravde ani neviem čo ma čaká, v škole sme sa učili iba o tom ako tomu zabrániť, no mne najmocnejšej, dcéry samotného kráľa sa to nepodarilo.

Vlk ma pohltí a ja sa premením na vlka ale tentokrát mám oči žltej farby. Piští mi v ušiach a všetko okolo sa mi krúti. Nedokážem poriadne zaostriť, no keď sa mi to podarí uvidím Annu ako sedí na zemi aj so Sebastianom.

Z ničoho nič na nich začnem vrčať a dokonca vycerím aj zuby, vzpieram sa ale je to márne každý môj odpor je perfektne zničení a potrestaný náhlym kŕčom do hlavy. Pomaly sa k nim zakrádam a už keď som v dostatočnej blízkosti na útok sa Sebastian postaví a zvolá  svoju mágiu a okamžite ju proti mne použije.

Není to nič silné, je to skôr len na zastrašenie. V očiach mu je vidno smútok, asi vie ako to dopadne. Môj vlk sa zľakne a rozbehne sa preč, je to ako by ste mali telo a nemôžete s ním hýbať, hýbe sa totiž samo. Keď bežím cez areál vidím aj Arthura a otca ktorý sú z toho čo vidia dosť zmätený a kričia za mnou, rada by som sa za nimi otočila ale nemôžem.

Zastavím až v lese za areálom, môj vlk sa rozhodne si ľahnúť ale vyruší ho niaky zvuk, a tak ho trhe naježí sa a začne okolie kontrolovať.