Vlčie srdce

Exemptio

Gydeon otvoril klietku dal mi železné okovy na ruky a nohy. Vlci z jeho svorky zabranili našej svorke aby vbehli do miestnosti. Gydeon so mnou vybehol zadnými dverami. Vzoprela som sa ale on potiahol za železné okovy a ja som okamžite spadla. Vedela som že nemám šancu. Utekal so mnou do lesa bežali sme do kopca. Okovy boli čoraz ťažšie a ja som bola na pokraji so svojimi silami. V tom som si spomenula na ženský hlas. Išla som sa premeniť ale okovy tomu zabránili a zparalyzovali ma a ja som padla na zem. ,,Tak preca už si sa chcela premeniť, to sa ti nepodarí tie okovy su zakliaté." potom sa len zasmial a pokračoval. Na vrchole kopca ho čakali jeho dvaja členovia svory ktorý ma pevne chytili a priviazali.

Založili oheň a začali sa rozprávať čo so mnou, ako újdu a podobné blbosti medzi tým sa stihlo zotmieť. Sedela som opretá o kameň a rozmýšľala nad Sašou, Zarou, babkou, rodičmi, školou, kamarátmi a aj svorkou do mojho myslenia sa dostala aj Rosse a Jim. Bolo mi smutno. Opäť som sa pokúsila kontaktovať našu svorku ale marne nikdo neodpovedal. V smútku som zaspala ,,nenaviazala si ešte diaľkový kontakt takže je to márne." Zase ten ženský hlas ,,Kto ste?" ,,No predsa Rosse." Chcela som sa jej ešte spýtať...

Ale okovy zrazu povolili a ja som sa prebrala. Gydeon a jeho spojenci spali. Oslobodila som sa a premenila sa na vlka. Rozbehla som sa nevedno kam ale niečo v hlave mi hovorilo že sa k niečomu blížim. Keď som si bola istá že sim dostatočne ďaleko spomalila som. V dialke som uvidela prenikavé svetlo. Opatrne som sa k nemu blížila.

,,Vitaj Lara." Svetlo zhaslo a uvidela som dve osoby. Premenila som sa a následne sa prikrčila k zemi. ,,Kto ste?" ,,Predsa Rosse a toto je Jim, ten hlas som bola ja." ,,A čo odo mňa chcete vy?" ,,Cheme sa len porozprávať takže počúvaj." Prišli mi celkom milí." ,, Si vyvolená a preto si veľmi dôležitá všetci budú usilovať o to aby ťa dostali." Potom začal hovoriť Jim. ,,Musíš byť opatrná a dávať si pozor a ešte knihu ukradnú temné sili a tie su spojené s Gydeonom." ,,Musíte ju získať späť." ,,Vráť sa späť do svorky a zdokonaľuj sa, získaš vic schopností a budeš mocná keď bude čas tak sa opäť uvidíme, o knihe zatiaľ nikomu nehovor príde sa na to časom." Potom zmizli.

Ja som sa rozhodla ich poslúchnuť. Rozbehla som sa podľa mojich inštinktov domou.

Už zdiaľky som videla základňu našej svorky keď som dobehla bolo už ráno.
Zacítila som pach Lucy tak som sa rozbehla za ním. Uvidela som chrbát Lycy, zrýchlila som a skočila som naň. Lycy to len tak tak ustála potom som sa premenila pred jej očami. Objala ma aj ja ju veľmi mi chýbala. Do očí sa mi vytlačili slzy a jej tiež. Takto sme tam stali asi 10min. Začula som babku ako sa rozpráva s alfou o mne. Lucy som pustila a aj ona mňa a rozbehla som sa za babkou. Objala som ju a Lucy nás objala tiež. Alfa bol tiež šťastný ale niečo ho trápilo cítila som to. Keď som ich pustila postavila som sa pred neho a spýtala som sa ho že čo sa deje. Ale on neodpovedal potlapkal ma po pleci a odišiel. Nechápavo som sa pozrela na babku s Lucy. Babka mi povedal že pôjdeme domov aj s Lucy a že ma tam čaká aj Zara a tam mit to vraj povedia.

Otvorila som dvere a tam už na mňa vyskočila Zara. Vyobímala som ju. Potom sme si išli sadnúť a ja som babke aj Lucy porozprávala čo som zažila. Potom mi povedali aby som šla oddýchnuť potom čo som zažila a babka mi povedala že mi donesie jedlo do izby a tak som sa rozlúčila s Lucy a išla hore do svojej izby. Keď babka prišla hore aj s jedlom spýtala som sa jej že čo sa deje. Ona len zosmutnela a povedla ,, zajtra ti to poviem teraz sa najedz a oddychni si. Potom sa postavila a odišla.

Najedla som sa a išla som si ľahnúť do postele mi skočila Zara ľahla si vedľa mňa ja som ju hladkala a rozmýšľala. Že čo sa to tu deje. Potom som si spomenula na Simona. Chytila som mobil a zavolala Lucy tá to oznámila alfe. A ja som mohla ísť s kľudom spať.