Vlčie srdce

Proelium

Umelo sa zasmejem a dodam chladno ,,nikdy v živote ti nepomôžem a ani ti nič nedám!!" ,,Ako myslíš ale v tom prípade už Felixa nikdy neuvidíš." ,,Prečo si to urobil, nechápem to?" ,,Bože ti si fakt sprostá, asi ako inak... Za mojim chrbtom som započula kroky, otočím sa ,,Lara súd sa začne za 20 minút ale teraz sa ešte musíme porozprávať."povie Arthur. ,,Myslím si že súdny proces sa ešte začať nemusí."poviem a môj nenavistny pohľad presuniem na toho za tými mrežami. ,,Dobre to úplne nechápem takže chcem od teba vysvetlenie ale teraz za tebou niekto prišiel."

Prišli sme do jeho kancelárie. ,,Lara prišiel za tebou tvoj otec." ,,Čože môj otec veď to není možné." Do miestnosti vošla osoba ktorá mala čierny plášť a cez tvár mala prehodenu čiernu kapucňu. ,,Ocii?"opatrne po viem.

Osoba zodvihne hlavu a pomaly si da dole kapucňu. ,,To si ty, to ty si môj otec?" ,,Aahoj Lara, prosím odpusť mi že som ti to nepovedal ale nemohol som ti to povedať." ,,Akože si mi to nemohol povedať, mohol si a toľko krát si mohol!" ,,Lara neskôr ti to vysvetlím ale teraz musíme ísť za Felixom, Trey ma moc premeniť sa na hocikoho a tak to využil a premenil sa na Felixa, pravého Felixa teraz držia v zajatí." ,,Dobre tak ideme nie?"napäto sa spýtam. ,,No neviem či si na to dostatočne pripravená."povie a pousmeje sa.

Nikdy by som to neurobila, nedokazovala by som mu to že na to mám, ale moje vlčie ja to nemôže nechať len tak a preto mu úškrn vrátim, mágiu zvolam a sformujem ju do obrovskej elektrickej gule. ,,To je všetko, ukáž ako vieš bojovať."povie nadšene a predsa milo. Opäť nikdy by som na otca nezaútočila, ale moje vlčie ja to nedokáže udržať. Okolo seba urobím ochranný štít a z gule formujem šípy a tie pravidelne púšťam na otca. Otec celkom bez problémov ničí elektrické šípy. Musím ho niak poraziť, už to mám no ale v tedy otec na mňa pošle môj vlastný šíp, štít sa  rozbie, otec zastaví šíp pred mojimi očami a neskôr ho zničí iba mavnutim ruky. No a hrozba je zničená a ja môžem vyhrať, ako sa otec ku mne približuje zvolám mágiu a v tvare šípu mu ju zastavím pred jeho nosom. Môj plán bol dokonalý, vedela som že ma môj otec ma rád a tak som ho nechala na očko vyhrať a keď to nečakal, dostal to co chcel.

,,Hovoril si predsa že mám ukázať čo viem a keďže si s mágiou na inej úrovni, tak som ta porazila hlavou."poviem a hrdo sa usmejem. ,,Súhlasím šikovne si to vymyslela ani mňa by nenapadlo použiť takýto plán, vidno že si po mne."povie taktiež veľmi hrdo. Obaja sa zasmejeme a otec ešte pristúpi k Arthurovi a povie ,,som ti za všetko vďačný." Arthur skloní hlavu a povie ,,pane bolo mi cťou." ,,Pane?" ,,Sľubujem že ti všetko vysvetlím." Prikývnem a ešte sa spýtam ,,a čo mama?" ,,Porozprávame sa potom."

Z areálu sme vyšli na koňoch(mala som Martina) išla som ja, otec, Arthur, Jim a 50 vojakov alebo teda bojovníkov za našu vec. Nikto okrem otca nevedel kam ide, všetci sme mu ale plne dôverovali.

Na danom mieste to vyzeralo dosť podivne, všetko tam bolo čierné. ,,Lara prevláda tu čierna mágia, takže opatrne jasné?" ,,Samozrejme." Ach, cítila som sa ako keby som mala päť a idem sa učiť jazdiť na bicykli ale to nebol taký adrenalín.

Keď som tam tak stála za tým stromom spomenula som si na to ako to kedysi bolo, bola som obyčajne dievča ale potom ako som tu prišla, cítila som sa byť užitočnou, spoznala som v tedy aj Sheta, on bol prvý ktorý mi pomohol a dostal ma do tohto sveta a teraz je kvôli mne mŕtvy, potom som sa dostala do elity áno do toho najväčšieho, najsilnejšieho spolku a tu som spoznala Felixa a do toho som sa zamilovala, teraz už poznám aj otca ale stále cítim že to ešte nekončí, ešte sa musí niečo stať aby to bolo úplne. ,,Útok!!"zakričal otec a všetci sme napadli ich územie.