Only dream // Dominic Sherwood

A Je Tu Harpia

Nakoniec sme si s Nicom išli sadnúť na kávu. Museli sme si obaja ten náš čas spolu nejako vynahradiť. Rozprávala som mu o priateľke Dominica. Ako nehovorím že mi to vadí keďže ja s nim nič nemám ale vadí mi že ma uráža. Radšej sa na to vykašlem.
Kávu sme si potom zobrali ešte jednu so sebou. Nico mi tu ukazoval park. Je neuveriteľné ako sme sa stretli v tak veľkom meste. Keď som ho uvidela vrátila sa moja stará časť mňa. Znamená pre mňa všetko síce ma opustil ale ja mu to nezazlievam. Každý máme svoje ciele.
Neviem ako dlho sme sa motali po uliciach. Preto sme s rozhodli ísť späť do štúdia. Bála som sa tam aj ísť. Čo ak ešte neskončili. Nevadí. Nejako  to prežijem.
S dobrou náladou sme sa vracali do štúdia. "Viem, že sa ti páči" nahodil tému môj brat. Presne som vedela kam mieri. "Ale je zadaný" posmutnela som. Musela som sa už niekomu vyspovedať. Boli ma to všetko. Na začiatku na mňa pôsobil inak. Tak arogantne. Ale postupom času som zistila, že je super a len sa tak hral. Chápem ani ja by som nebola rada ak by bola cudzia osoba u mňa na dlho. Respektíve to je na čas neurčitý. Strašne sa teším na Doma. Síce som ho nevidela len pár hodín ale chyba mi. Teším sa ako malá. "To ti ale nebráni si ho získať" zasmial sa Nico.  Chápala som ako to myslí, ale nepozná ju.
Všetko som mu cestou vysvetlila. Hlavne o tej jeho harpii. Nemám ju rada no je to jeho dom. Nico sa smial aká som žiarlivá. Ale ja za to nemôžem. Proste som sa asi zamilovala zle. Do nesprávnej osoby. Ah, ako ja toto nenávidím. Spolu sme kráčali cez chodby. Samozrejme som hneď zosmutnela. Počula som tam ju. Nevedela som čo tu robí. Ale pochopila som že ja nemám šancu. Dominic je proste jej a nedá mi ho. Bojovať som stratila nádej. Predsa neviem ako dlho tu budem. Nemôžem mu dať to čo on potrebuje.

"Čo tu zas robí tá krava" ukázala na mňa. Nico chcel zakročiť ale zastavila som ho. "Je Tu s nami, nenechám ju doma samú" znel tak odpudzujuco ako by som bola odpad. Ako keby trávil so mnou čas nasilu. Ranilo ma to. Normálne som cítila pichnutie pri srdci. Takto sa cíti človek s rozbitím srdcom? Ak áno tak mi ho je ľúto. "Jasné, predsa tu nemá čo hľadať, jéé ahoj Ničo" usmiala sa na môjho brata. Som tu len na obtiaž. Pocítila som slaný potôčik na mojich lícach. Áno správne ste uhádli. Plačem. Takto mi ublížil. Strašne ho ľúbim a len trpím. Mala by som byť inde. "Nico, môžem bývať u teba?" usmiala som sa aspoň som sa snažila. Brata nikdy neklamem. Nemalo by to cenu. Sám má pozná najlepšie. "Jasné, zabalíme ti veci aby si Dominicovi nezavadzala, Kath nebude ti to vadiť však?" otočil sa na jeho priateľku. Kath len prikývla a objala ma. Usmiala som sa na ňu. "Nie je ti to trápne? Si tu len dva týždne a už sa strkáš ďalšiemu do postele?" ofrkla si Niahm. "Tak prepáč ty suka, že švagrinu nenechám na ulici," o bránila ma Kath. Blondína sa len zamračila. "Nezahlidaj, je to moja sestra" objal ma ja brat. Bola som tak rada za nich. Dominic je proste asi iný. Možno som sa v ňom mýlila. Len sa hrá ako ma má rád. Bolí to a ani si to neuvedomuje.

######

Práve stojím na prahu bratovho domu. Býva v New Yorku s Kath. Obaja sú ku mne milý a snažia sa mi zlepšiť náladu. No bohužiaľ som stále smutná. Chýba mi. Je to len pár hodín čo som bez neho. Ani sme spolu nechodili a správam sa ako keby sme boli rozídený.
Celý deň som strávila v posteli. Nereagovala som na žiadne správy. Ani na volania môjho brata a Kath. Chceli aby som sa šla na večerať. Nemala som chuť jesť. Nemám chuť ani žiť. Neviem kedy sa s ním uvidím. No bojím sa toho. Bojím sa že mu nechýbam a nestojím za to.