Only dream // Dominic Sherwood

Zistenie

Dominic

Niečo mi na nej nesedelo. Stále som si ju obzeral. Bola iná za tie dni čo som ju nevidel. Možno sa mi to iba zdá. Pozrel som sa na Nica. Videl som jeho zúfalý pohľad. Musel som vedieť čo sa deje.
Podišiel som k nemu a ku Kath. Obaja vyzerali zničeno. "Čo sa deje?" musel som sa to spýtať. Pozreli sa na mňa so smútkom v očiach. Bál som sa toho čo sa dozviem. "Ide o Christy, vôbec neje ani nič, je celá vychudnutá a hlavne stále plače" zamrmlal mi. Musím s tým niečo urobiť. Nemôžem dovoliť aby sa ničila. Možno je to predsa len moja vina. Nemal som ju vyhadzovať. Niektoré veci chápem dosť neskoro. Ak si myslia že ma to netrápi tak je to blbosť. Záleží mi na tom. Teda na nej. Chcel som aby chápala to čo musím robiť. Musí vedieť kde je jej miesto. Zase to preháňam. Sám sa neviem rozhodnúť. Chcel by som aby bola znova taká ako na začiatku. Bola tichá, ale časom sa rozbehla. Jej ústa sa nevedeli zatvoriť. Doteraz neviem kde sa v nej bral taký človek akým je. Je pravda, že jej prítomnosť vo mne prebudila niečo čo som nechápal. Nevedel som to slovami opísať. "Skúsim si s ňou sadnúť a porozprávať sa" otočil som sa na jej brata. Cítil som sa zodpovedný za to všetko. Musel som sa pokúsiť to všetko napraviť. Obaja sa na mňa pozreli. "Neviem či bude s tebou chcieť hovoriť" pobúchal ma po chrbte Nico. Kath sa jemne usmiala. Jednak nevedela čo k tomu dodať. Aj som to chápal. Viem, že so mnou nebude chcieť hovoriť. Ale musím to skúsiť.

Hľadal som ju po celom areáli ale nevedel som ju nikde nájsť. Bál som sa o ňu. Neviem kam zmizla. Obzeral som sa okolo seba. Pozrel sa za každý smetiak či miesto kde by ju nikto nehľadal.

Kristína

Musela som sa pred ním ukryť. Bála som sa, že príde za mnou. Nico si robí o mňa starosti. Viem, mala by som jesť. Lenže som z toho taka sklamaná, že sa to nedá. Snažila som sa na neho zabudnúť. Ale pochopila som čo ma tak ničí. Je to láska. Láska k nemu. Viem, som tu dosť krátko. Ale ja ho obdivujem. Neviem či to je stále len o tej platonickej náklonnosti. Je to ako splnený sen. Ale chápem. Môj nikdy nebude. Aj tak za chvíľu tu moja práca končí a odídem. Kto vie či sa sem aj vrátim.

Započula som jeho volanie. Žeby ma hľadal? Sprostosť. Táto láska nemôže byť nikdy opätovaná. On má svoju kráľovnú. Ja mám, vlastne nemám nič. Chcela by som od tohoto všetkého veľa. Skryla som sa do jednej z miestností. Snažila som sa byť potichu. Mal dobrý sluch. Aspoň si to myslím.

"Našiel som ťa" ozval s ahlas za mnou. Neverila som tomu. Nechcela som sa ani otočiť. Nemala som tú potrebu sa mu vrhnúť do náručia. Ako malá som si zvykla na to opovrhovanie. Bola som vždy sama. "Choď preč, už si mi ublížil dosť" možno ho to raní, ale musela som dať najavo ako on mne ublížil. "Prepáč, že som ťa takto opustil. Nechcel som aby to došlo takto ďaleko. Ale stalo sa to čoho som sa bál najviac" pomaly som sa otočila. Musela som vedieť o čo sa jedná. Jeho telo ma prekvapilo. Nemal ani tričko a ja som slintala ako doberman. Kto by aj nie ak by mal pri sebe chlapa ako je on. "Čoho si sa tak bál?" nemohla som si pomôcť. "Toho že sa do teba zamilujem. Stalo sa tak. Milujem ťa viac ako čokoľvek" tie slová vo mne vibrovali ako mobil. Ja, neviem čo mám robiť. Je to ako splnený sen. Chcela som presne toto. Mala som šancu. Spravila som pre to všetko. "Aj ja teba milujem. Od prvej chvíle čo som ťa uvidela" podišla som k nemu. Naklonil sa ku mne a pobozkali sme sa. Jeho pery boli tak mäkké.

Dlho som tu nebola ale keďže ako niektorí povedali moje poviedky nemajú dej nič ani zmysel som prestala mať chuť aj niečo napísať. Tak sa ospravedlňujem že toto nestojí za nič ako všetky časti asi.