?

65 2 0
                                    

Dominic

Naozaj som jej chýbal? Stále som sa snažil spracovať tie jej novinky. Ale veď to znamená, že tu ostáva natrvalo. Bože môj. To je tak skvelá správa. Úprimne som sa cítil ako dieťa. Proste ona tu ostáva a mám možnosť zabojovať. Jej srdce mi bude patriť.
Stále som sa pozeral na ňu ako sa usmieva a dokonca aj na mňa. Zrazu nemá problém byť so mnou v jednej miestnosti. Sama vedela aký som. Dobre klamem. Nevedela. Nepozná ma. Ale to sa zmení. Spoznáme sa. Posnažím sa to napraviť.

Ubehla ale hodina od jej vtrhnutia sem. Neustále som ju očkom pozoroval. Hľadal som akékoľvek znamenie, že je v poriadku. Stále sa len usmievala a mne to robilo radosť. Viem, teraz sme dosť na nože. Ale ja svoje pocity asi ťažko dostanem na povrch. Doteraz neviem, prečo som s ňou. Mám aj na lepšie. Ale zatiaľ si to všetko nechám uležať v hlave.
Keď som sa na ňu pozrel všimol som si ako sa na mňa pozerá. Všimla si môj pohľad a preto sa otočila na jej brata.

Posadil som sa za barový pult v mojej kuchyni. Hlavu som si sklonil do dlaní. Povzdychol som si. "Dominic, si v poriadku?" ozval sa pri mne hlas Alberta. Otočil som sa na svojho kolegu a zároveň aj kamaráta. Posadil sa vedľa mňa. "Som idiot. Chcem aby tu zase bývala. Chýba mi tu," smutne som rozhadzoval rukami. Nevedel som ako mám ďalej pokračovať. "Ale veď jej to povedz. Všetci to vidíme ako ju ľúbiš" zasmial sa Alberto. Áno všetci to vidia ale ona nie. Možno to vidí alebo nechce si to len priznať. Veď som jej to aj povedal. "Len či to tak cíti aj ona" zasmial som sa zúfalo.,"Určite áno, tam sa zbav tej kravy a potom choď za Christy" pobuchal ma bratsky po chrbte. Mal pravdu. Musím to tak spraviť. Som dosť nervózny. Ani neviem či to bude dobre rozhodnutie.

Kristína

Bolo to zvláštne zase byť v tomto dome. Áno je pravda ako veľmi mi to tu chýba. Chcem sa sem vrátiť a byť tu, ale okolnosti to nedovolia. Chýba mi Dominic. Hlavne keď som ho ráno v kuchyni videla len v boxerkách. Slintala som nad tým. Je ťažké sa snažiť byť s ním v tejto miestnosti. Chcela by som aby to bolo ako pred tým. Lenže on je zadaný a asi ťažko by to všetko zmenil len kvôli mne. "Prečo sa s ním neporozprávaš?" drgla do mňa Emeraude. Vedela som kam týmto mieri. "Kiež by to bolo také ľahké ako si myslíš" trpko som sa zasmiala. "Prestaň, dobre viem že sa mu páčiš" zastávala si ho. Chápem, Dominic je tu dlhšie ako ja. "Lenže to ja neviem, mne by to mal hovoriť a nie každému!" zavrčala som. Štvalo ma to. Všetci všetko vedia ale ja nič. Mal by to mne povedať. Prečo ma všetko obchádza? Predsa to nemôže byť takto. Obaja sa trápime. Ja sa hlavne trápim. Chcem byť s ním ale zároveň sa bojím. Môj posledný vzťah nebol ideálny. Nechcem aby sa niečo pokazilo. Ticho som si sadla a dala hlavu do dlaní. Zhlboka som dýchala.

"Christy môžeš?" oslovil ma on. Zdvihla som k nemu pohľad a prikývla. Nasledovala som ho do jeho izby. Pamätám si ju veľmi živo.

"Vieš, bol by som rád ak by si sa sem zase nasťahovala," tie slová vo mne vírili ako voda. Čakala som práve na toto. Ale čo tá jeho priateľka. "A čo Niahm?" nesmelo som sa ozvala. Domonic si povzdychol. "Poslal som ju preč. Rozišli sme sa" jemne ma objal. Snáď som počula dobre. Nechcem prejavovať také veľké nadšenie. Ale s neskutočne rada za túto správu. Mám šancu ho zbaliť. Chcem aby sme to mali všetko za sebou. Nech je to akokoľvek ťažké, ja to zvládnem. Naklonil sa ku mne a asi ma chcel pobozkať...

Neviem dnes len taky nudný scenár. Nič zvláštne sa nestalo. Ale ak sa páčili budem rada za vote

Only dream // Dominic SherwoodKde žijí příběhy. Začni objevovat