Only dream // Dominic Sherwood

Spomienka

Sedela som na kresle a pozerala program v televízii. Nevnímala som okolie, vedela som že dnešok nebude najlepší. Každým dňom som sa trápila a ja som si to dokonca sama uvedomovala. Lenže som nedokázala dat tomuto zbohom. Nevedela som prestať myslieť na to že to bude ešte horšie. Hrám sa na šťastnú vo vzťahu ale nie som. Chcem byť skutočne šťastná taká aká som. Ale ak sa nedokážem zbaviť toho bremena to nedokážem. Od rána sa nasáva alkoholom. Je to len decko. Ale keď ho ja ľúbim. A to ma dostáva do tejto situácie v ktorej som. Obskakujem ho ako psa a ja som proste ten otrok a je úplne smiešne že to ja vidím ale neviem s tým nič urobiť.
Bola som za ním v miestnosti kde sa nachádza. Bol totálne na mol. Ledva sa hýbal a stále som počúvala ako na mňa pokrikuje. "Skurvená su*ka pi*a prijebaná" toto mi hovorí stále. Hrá sa ako mu na mne záleží ale viem že to tak nie je. Keby ma miloval správal by sa ku mne inak. Tak ako sa patrí. Proste som sa neudržala a dala mu facku. Hneď na to sa postavil a spustil sprchu nadávok na moju osobu a zahnal sa na mňa.

Posadila som sa rýchlo na posteľ. Bol to len sen. Alebo živá spomienka. Už toto nedokážem. Stále to mám pred sebou. Ako som to zvládla? Nijak. Brat bol ten čo mi pomohol. Niko ma chránil pred takými akými bol on. Slzy sa mi linuli po tvári. Ďalej som to nemohla nechať tak. Teda nemohla som byť sama. Potrebovala som si k niekomu ľahnúť. Niko je s Kath a im sa do postele nebudem vtierať. Napadla ma už len jedna možnosť. Dominic. Neviem či môžem alebo nie. Ale inú možnosť som nemala ak som nechcela byť sama. Potrebujem spoločnosť.
Opatrne som kráčala cez chodbu okolo izby môjho brata a jeho priateľky. Dominic ju mal na konci chodby. Či som chcela a či nie musela som sa odvážiť. Bez klopania som opatrne otvárala jeho izbu. Cítila som sa troška trápne. Ale bála som sa byť sama. Ležal na posteli a bol odokryty do pol pása. Jeho telo bolo neskutočne vyrysovane a hlavne keď dýchal sa mu nádherné zdvihla hruď. Mam pocit že mi spadla slina. Opatrne som podišla k jeho posteli a surovo som sa tam votrela. Neviem či ma zaregistroval a bolo mi to jedno. Prikryla som sa pod jeho perinu. Troška sa zamrvil a prehodil ruku cez moju stranu kam som si ľahla. Mykol sa a rýchlo sa posadil na posteli. Zapol svetlo a pozrel sa na mňa. "Čo tu robíš?" prekvapene sa ma spýtal. Zamrkala som očami. "Mala som zlý sen a nechcem otravovať brata a Kath" zamrmlala som. Bála som sa že ma pošle preč. Nevedela som ako mám reagovať a on to zjavne nevedel tiež. "Dobre teda" zhasol lampu a znova si ľahol. Potichu som mu poďakovala a ľahla si. Neviem ani ako ale podarilo sa mi zaspať.

Ráno som sa zobudila v prázdnej posteli. Neviem ako bude reagovať Dominic. Proste som sa bála byť sama. A neviem ako to on bral keď ma tu večer našiel. Postavila som sa a šla dolu do kuchyne mala som chuť na višňový čaj. Pijem ho vždy keď ma niečo trápi. Vedela som že sa potom ukludnim. Prišla som dole a hneď sa pustila do toho. Rovno som si aj raňajky spravila. "Aj mne správ" dnu vošli ostatní. Niko sa na mňa pozeral a  všimol si čaju. Presne ma poznal vedel že sa niečo deje a mňa to nesmierne hľadí na srdiečku. "Čo sa stalo sestrička" smutne sa spýtal brat. Zasmiala som sa. "Zase spomienky" slabo som sa ozvala. Telom mi prebehla triaška keď som si zase na tú udalosť spomenula. Niko ma hneď  objal. Vedel čo sa stalo a ako to bolo. "No my pôjdeme, vidíme sa na natáčaní a všetci" Kath sa usmiala. Obe sme sa objali. Vysvetlili sme si to všetko a ona sa mi ospravedlnila. Chápala som ju. Ja som si kedysi zažívala niečo podobné. Ale to je minulosť.

"Christy čo sa deje?" Dominic si prisadol ku mne. Chápala som to. Potrebuje vedieť či som v poriadku. Má ma tu na starosti. Nechcem mu prirátať ďalšie problémy.  "Spomienky z mojej minulosti. Niekedy sa mi vracajú v podobe snov a ja sa potom bojím byť sama" jemne som sa usmiala. Nič nehovoril. Len na mňa pozeral a usmial sa. Pristúpil ku mne a objal ma. To bolo tak nečakané. Položila som si hlavu na jeho rameno. Zatvorila som oči a užívala si tento okamih.
"Čo to má akože znamenať!".....