Only dream // Dominic Sherwood

Žeby Zásnuby?

Celý deň je nejak zvláštny. Nico pobehuje hore dolu po celej chate a niečo si mrmle. Nechápem aký má zmysel tento povyk. Všetci prítomní v tomto dome sa snažia niečomu vyhnúť ale neviem čo to je. Občas ma tieto tajomstvá zabíjajú. Ignorovala som ten fakt, že sa snažia predo mnou niečo utajiť. Mykla som ramenami a šla som si urobiť nejaké raňajky. Môj žalúdok je neskutočne hladný. To mi pripomína, že neviem kde je moja drahocenna polovička. Raňajky som si zobrala so sebou do izby. Zaspala som totiž na gauči a nikto ma nezobral do postele. Snažila som sa byť potichu. Nico je dosť nervózny a nechcem ho dnes ani radšej stretnúť.

Vošla som do izby a uvidela Dominica ležať na posteli. Bol dosť roztahany. Nečakala som že by som sa usmievala nad touto realitou. Je ťažké byť niekde len tak. Ale konečne sme sa niekam spolu aj dostali. Opatrne som si na neho ľahla aby som ho nezobudila. Naklonila som sa nad jeho tvár a jemne ho pobozkala na pery. Cítila som ako sa podo mnou pomrvil  a pomaly začal otvárať jeho nádherné dvojfarebné očká. Keď ma uvidel na jeho tvári sa rozžiaril nádherný úsmev. Zodvihol hlavu a pobozkal ma. Ťažko sa mi to všetko dáva dokopy. Je to dosť neuveriteľne. "Priniesla som ti raňajky láska" zamrmlala som mu do pier. Jemne ma zo seba zhodil a prehodil sa na mňa. Zasmiala som sa a on mi strčil hneď jazyk do úst. Nádherný slizký pocit jeho jazyka a pier ma rozveselil. "Ďakujem zlatko vážim si to" zaboril hlavu do môjho krku. Celkom to šteklilo.

Keď sme konečne došli  dolu všetci sedeli na gauči a o niečom sa bavili. Ťažko povedať o čom. Pri sadli sme si k nim a za počúvali sa do toho rozhovoru. Ale po nejakej chvíli som si všimla, že môj brat je niekde ďaleko. Preto som sa postavila a šla ho hľadať. Ťažké to ani len nebolo pretože bol v kuchyni. Sedel na barové stoličke. Neviem kde táto chata zobrala takéto veci ale je to tu dosť luxusné. Hlavu mal v dlaniach a niečo si mrmlal. Nechápala som ho. Nikdy takéto sprostosti nerobil. Možno sa to stalo jeho zvykom. Ťažko sa mi niečo dedukovalo ak mi nič ešte nepovedal. Pri sadla som si k nemu a bez problémov ho objala. Neviem čo mu je ale za chvíľu to zistím. Pozrel sa na mňa akoby sa ma zľakol. Možno čakal niekoho iného. Tak ako aj ja. Nie som v týchto veciach dobrá. Ale to neznamená že sa nebudem snažiť ho pochopiť. "Je to v riti. Dostal som strach" prehovoril až plačlivo. Často sa toto nestáva. Musí to byť niečo vážne. "Čoho sa bojíš Nico?" ľahko som vyslovila túto otázku. Zotrel si jednu neposlušnú slzu. "Chcem ju požiadať o ruku" hneď ako to povedal som skamenela. Teším sa. Určite to vo mne vyvolalo radosť. "Nemaj obavy, bude to dokonalé a všetko dopadne skvelo" snažila som sa znieť pokojne. Ale pri tom ako som sa z toho tešila sa to nedalo. Chcela som ho povzbudiť aby sa pohol a nemal strach. Chápem aké to musí byť pre neho ťažké. Je to dosť veľká neistota či povie vôbec aj kladnú odpoveď. Snáď si ma vyberie za družičku. Ale ešte sa jej ani nepýtal a už sa radujem. Možno je to predčasne. Toto predbiehanie tých veci nebudem riešiť musím si počkať. Chcem hlavne aby boli obaja šťastný.
Nico sa usmial na mňa a objal ma ako šťastný brat. Bežal už smerom k obývačke kde sa nachadza jeho vysnívaná priateľka.