Markízov syn

14. kapitola

Izabella sa chcela odtiahnuť, ale v očiach Alberta videla túžbu. Myslela si, že bude schopná sa odtrhnúť od jeho bozkov, ale nedokázala to. Bola omámená z bozkov a dotykov. Ovládli ju pocity, ktoré doteraz nikdy ešte nezažila.

Nevedela skoro nič o fyzickej blízkosti muža a ženy a preto ju ovládol strach, ale následne strach porazili túžba a blízkosť toho muža. Pomaly jej stiahol z pliec župan a náhle košieľku. Stála pred ním nahá a cítila sa zahanbene. Ako keby jej Albert videl dovnútra a spočítal všetky jej kosti. Do tváre jej vystúpila červeň. Albert len slastne vzdychol, zdvihol ju do náručia a položil na posteľ. Nešlo len o spojenie dvoch tiel, ale o harmóniu tiel a duší, ktoré vydávali idylickú melódiu.

Ráno sa prebudila v Albertovom náruči. Bol to ten najkrajší pocit. Hlavu mala položenú na jeho hrudi a cítila ako mu bije srdce. Cítila jeho dych na svojej tvári. Jej telo si hneď spomenulo na jeho jemné dotyky a bozky, ktorými v noci nešetril. Páčilo sa jej jeho pomalé tempo. Obaja objavovali niečo nové, nepoznané. Najprv sa bála, ale neskôr sa uvoľnila a opätovala mu dotyky, nežné pohladenia a vášnivé bozky. Všetko išlo tak prirodzene a jej sa to páčilo. Potom k nej doľahli iné pocity. Už nevedie cesta späť. Už je navždy jeho.

Vnímala ako sa k nej Albert po chvíli naklonil a pobozkal ju na temeno hlavy. Silnejšie si ju pritisol na svoju svalnatú hruď a vtiahol do vrúcneho objatia. Keď zdvihla hlavu, tak mu videla na tvári nádherný a prenikavý úsmev, ktorý jej prešiel až cez kožu, na ktorú vystúpili zimomriavky. Včera ju tento muž priviedol do iného sveta, objavila čaro svojho tela a splynutia muža a ženy. Úsmev mu opätovala.

Albert sa prebudil a na tele cítil teplo ženského tela. Na tvári ho šteklili jemné vlasy. Myslel si, že to bol len sen, ale keď otvoril oči, tak zistil, že to bola skutočnosť. Izabella už bola len a len jeho. Teraz nedovolí nikomu, aby sa jej dotkol alebo sa na ňu čo i len pozrel, či usmial.

,,Dobré ránko, Izabella." Povedal s úsmevom.

,,Dobré ráno." Odpovedala Izabella.

,,Dnešné ráno je pre mňa najkrajšie." Zahľadel sa Izabelle do očí. No ona sklopila zrak a na tvári sa jej objavil rumenec. Albert spomenul radšej niečo iné.

,,Izabella," zakašľal si. Myslel si, že sa na neho pozrie, ale ona nič. Radšej pokračoval.

,,Bol by som rád, keby si si prešla pozvánky a rozhodla sa, ktoré bály alebo plesy navštívime." Albert chcel, aby im vytvorila plán na nasledujúce týždne.

Izabella na to myslela, lebo jej to spomínala Sophie. No zarazila sa, lebo Albert jej začal tykať. Ani jej rodičia si netykali. Nebude sa vedieť rozhodnúť, na ktoré ísť a na ktoré nie. Chcela by sa vyhnúť najradšej rodičom, no nevedela, či sa jej to podarí. S výberom by jej mohla pomôcť Sophie. Určite už mala vybrané kam pôjdu s manželom.

Albert sa náhle posadil a zdvihol bradu Izabelly, aby sa na neho konečne pozrela, lebo pridlho bola ticho. Myslel si, že už prešli obdobie, keď mu nepozerala do tváre.

,,Čo sa deje Izabella? Stalo sa niečo? Bolí ťa niečo?" Albert sa opýtal so záujmom, ale aj s obavami.

Izabella sa tiež posadila. Prikrývku si zdvihla až ku krku, aby nebola odhalená. Musela nejako skryť a zahovoriť svoje zmätené myšlienky. Chcela sa dotknúť jeho líca, ale nedokázala to.

,,Nič sa nestalo Albert. Len premýšľam nad tým, ako vyberiem tie správne bály alebo plesy. Viete, som v Londýne prvýkrát. Nemala som svoju sezónu. Mám strach, aby som nesklamala vašu dôveru."