Markízov syn

24. kapitola

Albertovi zovrelo srdce, keď si Izabella vytrhla ruku z jeho dlane.

Izabella si pretrela tvár dlaňou a hlboko sa nadýchla. Obzrela sa okolo seba. Boli tu všetci, ktorých očakávala. Pohľadom sa obrátila k Albertovi. Oči mal unavené a červené. V jeho očiach videla strach a bolesť.

Albert chcel niečo povedať, ale Izabellin čin ho zastavil.

Sophie si sadla na Izabellinu posteľ. Nahla sa k nej a objala ju. Jej ruku vložila do svojej dlane.
,,Izabella, tak si nás vystrašila! Vieš, ako sme sa báli?"

,,Nič sa mi nestalo Sophie. Som len unavená. Nemali ste mať o mňa strach."

Teraz sa k nej pridal aj Albert.
,,Ty by si sa o nás neobávala? Nebola si pri vedomí skoro dva dni!" Povedal smutne a zároveň nahnevane.

Na to Izabella nemala čo povedať. Ernest so Sebastiánom jej popriali skoré uzdravenie a povedali, že sú potešení, že sa konečne prebrala. Amélia jej priniesla neskorý obed. Albert chcel nakŕmiť Izabellu, ale Sophie mu v tom zabránila. Chcela aspoň takto odčiniť to, že vzala Izabellu vtedy von a kvôli tomu ju uniesli. Mužov poslala von z komnaty.

,,Izabella, tak ma to mrzí. Pociťujem ťažobu v mojom srdci. Nemala som ťa vziať so sebou do mesta. Nič by sa ti nebolo stalo." Sophie odvetila úprimné.

,,Sophie netráp sa. Som v poriadku. Necítim sa najlepšie a dvíha sa mi žalúdok z toho jedla, ale budem v poriadku." Odvetila Izabella a zbierala sily na tú najťažšiu otázku, ktorú chcela kedy položiť.

,,Sophie." Pozrela sa na ňu.

,,Je moje dieťatko v poriadku? Nič sa mu nestalo?" Opýtala sa Izabella zadržiavajúc slzy.

,,Moja drahá Izabella," pohladila ju Sophie po vlasoch.

,,Ničoho sa neboj. Bolo veľmi slabučké, ale ty si statočne bojovala a musíš bojovať ďalej. Musíš hlavne oddychovať a veľa jesť." Zasmiala sa Sophie a natlačila do Izabelly ďalšiu lyžicu jej obedu. Izabelle pár sĺz vypadlo, no hneď na to, ju zaplavila radosť, že jej dieťa je stále s ňou.

,,Sophie, dúfam, že o tomto Albert nevie." Zahľadela sa na Sophie, ktorá od nej odvrátila tvár.

,,Takže vie. Ani mi to nemusíš povedať. Vidím to na tebe." Povedala Izabella s výčitkou v hlase.

,,Ale asi sa to nedalo veľmi zatajiť, keď som odpadla a prišiel lekár." Konštatovala Izabella.

Sophie nechcela klamať Izabelle, preto sa jej rozhodla povedať pravdu.

,,Povedala som mu to ja. Hneď v ten deň, keď ťa uniesli. Veľmi ho to bolelo. Mala si ho vidieť a ešte väčšmi ho ranilo, keď vedel, že môže prísť o vás oboch. Tak veľmi ťa miluje Izabella, ty to nevidíš?"

,,Nemala si na to právo Sophie. Žiadala som ťa, aby si to nikomu nepovedala." Povedala sklamane Izabella.

,,Izabella, Albert je tvoj manžel a mal by o tom vedieť. Celú noc nespal, strachoval sa o teba."

,,Jedine o koho sa obával, bolo jeho dieťa." Povedala bolestne Izabella.

,,To nie je pravda! Teraz mu krivdíš." Snažila sa obhájiť Alberta.

,,Aj ja som mala právo vedieť o Elizabeth a nevedela som! Takže Albert v tom nie je nevinne a tiež ani ty. Klamali ste mi. Keby som vedela pravdu, nikdy by som nemusela ohroziť takto svoje dieťa." Povedala ochranársky Izabella. No následne sa upokojila a prehovorila ďalej.