Markízov syn

26. kapitola

o 2 mesiace

Izabella sa snažila nájsť nejaké mená pre ich dieťa, lebo Albert o to nemal záujem. No Izabella už chcela nazývať menom svoje dieťa a hnevalo ju, že nemôže.

,,Izabella, mne sa nepáči ani jedno meno. Ešte stále na to máme čas." Povedal pokojne Albert.

,,Čas? Pozri sa ako vyzerám. Na to čas už nemáme." Nahnevane odvetila Izabella a ukázala na svoje rastúce brucho.

,,Pre mňa si najkrajšia Izabella. Vyzeráš nádherne. Veď v sebe nosíš nový život, tak ako môžeš vyzerať zle. Prosím drahá upokoj sa, lebo to škodí bábätku."

Izabella si založila ruky na hruď a prestala sa dívať na Alberta.

,,Tak vyber nejaké meno ty! Keď moje sa ti nepáčia." Urazene odvetila Izabella.

Albert si pretrel tvár dlaňou. Bol nervózny, lebo Izabella si nedala povedať. Nie že by navrhla škaredé mená, ale ani jedno meno mu neprišlo dostatočne krásne a vznešené pre ich dieťa. Keď sa pozrel na Izabellu, tak na tvári mala grimasu a držala sa za brucho. Albert sa zľakol a hneď si k nej kľakol.

,,Izabella, už to prichádza? Máš bolesti? Nie je to priskoro? Izabella povedz už niečo." Albert bol zľaknutý, že sa deje niečo zlé.

Izabella si vydýchla a chytila Albertovu ruku. Priložila ju na svoje brucho. Prvýkrát mala takéto pocity. Albertovi sa skotúľala slza po líci. Ich dieťatko kopalo svoju mamku do brucha.

,,Vidíš, ani ona nechce, aby sme sa hádali." Povedala pokojne Izabella.

,,Takže stále mám premýšľať nad dievčenským menom?" Pousmial sa Albert a utrel si slzu.

,,Premýšľaj Albert. Už je načase, lebo naše dieťa ostane bez mena. Ja popremýšľam nad chlapčenským. Dohodnuté?" Pousmiala sa Izabella.

,,Táto dohoda sa mi páči. Súhlasím. Lenže, keď budeme mať vybrané dve mená, tak potom budeme musieť mať ešte jedno dieťa." Uškrnul sa Albert.

,,To sa ešte uvidí." Odpovedala Izabelle so smiechom v hlase a spoločne sa smiali nad ich plánmi.

Albert priložil svoje ucho na Izabelline brucho a započúval sa do zvukov. Jedno meno mu už napadlo, ale Izabelle ho zatiaľ neprezradí.

o pár mesiacov

V posledný mesiac Izabellinho tehotenstva sa k nim prisťahovala Sophie s rodinkou. Chcela ju mať pri sebe Izabella a ona nadšene súhlasila. Sedeli pokojne v salóniku ako každý deň poobede, len Albert mal ruky za chrbtom a pochodoval po miestnosti. O chvíľu tam vychodí dieru, lebo túto činnosť vykonával posledné týždne veľmi často.

,,Albert, upokoj sa. Takto Izabellu len znervózňuješ." Povedala nahnevane Sophie.

,,Ja som pokojný. Len čakám, nič viac." Povedal Albert a prisadol si k Izabelle. Chytil ju za ruky, aby sa trocha upokojil.

,,Som v poriadku Albert. Už to nebude trvať dlho. Lenže ešte stále nemáš vybrané meno pre naše dievčatko." Povzdychla si Izabella.

,,Neboj sa Izabella. Poviem ti meno, keď to dieťa uvidíme. A navyše si stále myslím, že budeme mať chlapčeka." Zasmial sa Albert a pohladil Izabellu po tvári.

,,Budeme mať dievčatko." Povedala Izabella rázne a odhodlane. Nepáčilo sa jej, že Albert ešte stále nepovedal žiadne meno, lebo ona už pár mien mala vybraných, ale ani jedno sa Albertovi nepáčilo. No mali medzi sebou dohodu. Ona vyberie meno pre syna a on má vybrať pre dcéru. No Izabella si myslela, že budú mať dievčatko a preto dlho nepremýšľala nad chlapčenským menom. Vybrala jedno meno Phillip, pre istotu, keby mal pravdu Albert. Namiesto chlapčenských mien mala vybraných mnoho dievčenských mien. No najviac sa jej páčila Adeline.