Markízov syn

15. kapitola

Izabella schádzala dole schodmi. Najprv zazrel lem jej šiat. Červené lodičky vykúkali spod jej červeno-bielej róby. Perly zdobili okraj vrchnej sukne, opaska aj vesty. Konečne ju uvidel celú. Šaty jej dokonale sadli na jej postavu. Tmavé vlasy mala upravené do komplikovaného účesu, ešte ju takú krásnu nevidel. Biele perly jej ozvláštňovali červený živôtik, ktorý pri krku lemovala jemná čipka. Mal čakať v salóne, mohol si aspoň sadnúť, lebo jeho kolená ho o chvíľu zradia. Bola taká nádherná. Prvýkrát zacítil, že mal obrovské šťastie, keď mu túto ženu vnútili do manželstva. Tento moment bol pre neho magický. Izabella ho vytrhla z tranzu a oslovila ho menom.

Na jej tvári videl stúpajúcu červeň. Páčilo sa mu to.

,,Si prekrásna." Mohol povedať niečo menej otrepané. Ale keď videl ako sa jej oči rozšírili a zaplnili malými plamienkami, tak si vydýchol. No videl, že je nervózna. Zabudol, že to nie je len prvý ples, na ktorý ide s manželom, ale je to jej prvý ples vôbec.

Albert jej ponúkol rameno a pomohol nastúpiť do koča. Bola to krátka cesta. Celou cestou ju Albert sledoval. Páčilo sa jej to, ale zároveň ju to znervózňovalo. Keď prišli, tak už bol ples v plnej paráde a plný hostí. Pri prvej príležitosti vyzval Albert Izabellu do tanca. Podskočilo jej srdce. Vždy si predstavovala ako sa raz ukloní v Londýne, ale nikdy jej nenapadlo, že keď tu príde prvýkrát, tak bude tancovať už so svojim manželom. Z myšlienok ju prebudil Albertov dotyk na chrbáte. Aj cez šaty pociťovala teplo jeho dlane. Cítila ako sa jemne zapýrila v tvári. Spomenula si na včerajšiu noc a chrbtom jej prebehol mráz. Albert jej venoval svoj nádherný pohľad. Usmiala sa na neho a nechala sa unášať tónmi valčíka. Albert bol výborný tanečník. V jeho náruči sa cítila bezpečne. Už neľutovala nič, už ho prijala za svojho manžela.

Izabella sa na mňa celý tanec usmievala. Nechápal som za čo som si to zaslúžil, aby mi vstúpila do môjho života. Oproti Elizabeth, bola Izabella anjel. A ja som bol taký hlupák. Už som mohol byť šťastný dávno. Tanec skončil prirýchlo. Navzájom sme sa uklonili a vzal som ju z tanečného parketa. Na kraji stál Sebastián, tak  sme podišli k nemu.

,,Vyzeráš krásne, Izabella." Odvetil Sebastián. Izabella mu poďakovala za kompliment.

,,Už ste si stihli zatancovať?" Opýtal sa Sebastián a potmehúdsky pozrel na Alberta.

,,Hneď ako sme prišli, tak sme tancovali. Sme tu len pár minút." Odvetil Albert.

Už k nim kráčala Sophie s Ernestom. Uvítali sa, pozdravili sa a pustili sa do rozhovoru. Bola to príjemná spoločnosť. Izabella tancovala aj so Sebastiánom. Bola prekvapená, že Albert nenamietal. Myslela si, že ani Sebastiánovi nedovolí, aby s ňou tancoval. No počas celého tanca ju sledoval. Uvedomila si, že na ňu pozerá odkedy opustili ich dom. Albert ju čakal s pohárom v ruke. Bola to limonáda. Hneď jej preplietol svoju ruku cez jej ruku. Izabelle sa to nepáčilo. Ako keby sa nemohla pohnúť. Nevedela prečo, ale Albert sa zdal nervózny. Ticho sa ťahalo dlho. Pre niektorých to bolo pár sekúnd, ale pre Izabellu to bola celá večnosť. Niekto by mal začať hovoriť, lebo Izabella vybuchne.

,,Albert, ukradnem ti tvoju manželku, ak dovolíš. Chcem ju s niekým zoznámiť." Povedala Sophie. Nemala strach v hlase. Vedela, že jej Albert dôveruje. No Izabella bola napätá v očakávaní toho, čo povie Albert.

Albert znervóznel, ale pustil Izabelle ruku. Usmiala sa na Alberta, ale bol to taký nútený úsmev. No s úsmevom sa uvoľnilo aj narastajúce napätie.

,,Koho mi chceš predstaviť?" Opýtala sa Izabella, keď kráčali davom.

,,Nikoho. Len som videla, že sa necítiš príjemne." Zasmiala sa Sophie a Izabella sa musela rozosmiať tiež.