Markízov syn

18. kapitola

Elizabeth uvidela Alberta hneď ako vošiel spolu s tou ženou, ktorú videla dnes v koči. Celé mesiace si predstavovala situáciu, keď ho uvidí a mala aj premyslené, čo mu povie. Lenže, keď ho dnes uvidela s inou ženou, tak sa jej plány zmenili. Nemyslela si, že Albert na ňu niekedy zabudne, nie to ešte, že bude mať záujem o inú ženu. Rana prišla vtedy, keď sa dozvedela, že Albert je ženatý. A keď uvidela jeho krásnu manželku ako sa blíži k nápojom, tak využila situáciu, keď bola sama a priblížila sa k nej.

,,Dnes je tu priveľmi teplo. Je príjemne sa osviežiť nápojom." Oslovila Izabellu príjemným tónom hlasu. Videla v jej očiach, že ju spoznala. Preto sa jej rozhodla predstaviť.

,,Dovoľte, aby som sa vám predstavila. Som lady Elizabeth Withworková."

Elizabeth bola prekvapená, že Izabella nezareagovala, len sa jej tiež predstavila. Nevedela jej z tváre nič konkrétne vyčítať.

,,Takže vy ste tá krásna manželka Alberta?" Elizabeth sa snažila nadviazať rozhovor.

,,Usudzujem, že poznáte môjho manžela, keďže ste ho oslovili menom. A keď sa na vás pozerám, tak mám pocit, že sme dnes ráno prechádzali okolo seba kočom." Izabella sa snažila o príjemný tón hlasu, ale túto ženu vnímala ako svoju sokyňu, ktorá pozná jej manžela a o ktorej ona nevie vôbec nič.

,,Ste bystrá žena. Musím povedať, že máte pravdu. Dnes ráno sme sa videli a máte pravdu aj v tom, že vášho manžela poznám. Až veľmi dobre." Vzdychla Elizabeth a pokračovala ďalej. ,,No prekvapilo ma, že ma nepoznáte podľa mena. Určite vám o mne Albert hovoril."

,,Práveže nehovoril, ale povedal, že vás pozná. Mohli by ste mi to trocha objasniť." Pokúsila sa Izabella o kúsok šťastia pri tejto žene, keďže jej manžel nemal záujem jej nič vysvetliť.

Elizabeth sa škodoradostne usmiala. Len teraz sa bude dobre zabávať.

,,My s Albertom sme..." nedopovedala, lebo k nim pristúpil Albert a chytil Izabellu za ruku. Nevidela ho, kedy prichádza.

Albert bol znepokojený. Chytil Izabellu za ruku, ale na Elizabeth sa nepozrel. Izabella sa k nemu otočila a Albert vyslovil rázne. ,,Odchádzame."

Izabella sa zachmúrila a pokúsila sa upriamiť jeho pozornosť na jej novú známu.

,,Nepozdravíš lady Elizabeth?" Opýtala sa Izabella.

Albert sa pripojil k tejto na oko nevinnej hre, otočil sa k Elizabeth a pozdravil ju. Rástol v ňom hnev, lebo nevedel čo stihla povedať Elizabeth Izabelle. Potiahol Izabellu za ruku a rýchlym krokom vyšli von a nasadli do koča. Nedal Izabelle šancu na jej námietky. Vedel, že neurobí žiadnu hlúposť.

Cestou v koči sa Izabella vytočila bokom. Nič nehovorila a Albert sa bál tohto ticha, ale prerušiť ho nechcel. Už sa aj tak do všetkého zamotal. Bolo načase opustiť Londýn.

Izabella s Albertom ticho kráčali aj do izby. Ani jeden nechcel nič povedať. Izabella sa tvrdohlavo držala toho, že nič nepovie. Albert je ten, ktorý má čo vysvetľovať. Nevedela prečo sa tak zamerala na tú ženu, ale prinútil ju k tomu Albert svojim správaním, konaním a ani si to neuvedomoval.

Izabella zavolala Améliu nech jej pomôže prezliecť sa.

,,Amélia, pripravte mi prosím nejakú izbu." Vyslovila Izabella smutne.

,,Amélia, nič nepripravujte. Nechajte nás osamote." Povedal Albert rázne.

,,Pripravte mi tú izbu!" Nahnevane skričala Izabella.