Markízov syn

25. kapitola

V krátkom čase som tu opäť s novou kapitolkou. Pozdravujem všetkých, ktorí ju otvorili a ktorí si ju aj prečítajú. Lebo keď ste došli až tu, tak to pre mňa znamená, že príbeh sa Vám páči. Ďakujem.

Slnečné lúče už prechádzali do komnaty. Albert hladil Izabellu po vlasoch a čakal kedy sa prebudí. Cítil sa príjemne. Od dnešného dňa už nechce tajiť Izabelle nič. Už pred ňou nechce mať žiadne tajomstvo. Vedel, že ešte jedno medzi nimi je. Cítil ako sa Izabella pohla a zadívala sa na neho.

,,Dobré ráno." Povedala Izabella.

Albert sa usmial a vtisol bozk na Izabellino čelo.

,,Je to nádherné ráno. Také by mohlo byť každý deň." Odvetil Albert s nehou v hlase.

Izabella sa posadila na posteľ a Albert sa hneď posadil tiež. Chytil ju za ruky. Odhrnul jej vlasy z tváre a pohladil po líci.

,,Izabella, chcel by som od dnes začať náš život inak. Nechcem mať pred tebou žiadne tajomstvá. Preto ti musím niečo povedať. Týka sa to našich rodičov."

Albert si všimol Izabellin výraz. Nebola veľmi nadšená a zároveň sa bála, čo jej povie.

Izabella naznačila Albertovi nech pokračuje.

,,Naši rodičia spísali zmluvu o našom sobáši preto, lebo navzájom mali medzi sebou milenecký pomer. A aby neutrpela ani jedna rodina, spísali zmluvu o našom sobáši."

Izabella bola prekvapená a zároveň sklamaná.

,,Odkiaľ to vieš?" Bola zvedavá Izabella.

,,Povedal mi to môj otec v deň, keď mi oznámil, že si ťa mám vziať. Tiež som sa dozvedel, že tvoja matka sa ti nemohla venovať. Bol to pre ňu trest za neveru. Viac neviem. No chcel som, aby si to vedela. Aby sme mohli dnes vykročiť do nového života a zanechať minulosť a chyby našich rodičov."

Izabella sa zamyslela. Matka jej o tom hovorila, ale nepriznala sa. Povedala len, že urobila hlúposť, pre ktorú musela trpieť.

,,Zabudnime na to Albert. Každý robí chyby. Nikto na tomto svete nie je neomylný. Jedna chyba prinesie ďalšie chyby. Ale niektoré chyby prinesú presný opak. Ich chyby nás priviedli do tohto manželstva a my sme našli lásku. Či naše manželstvo bude šťastné, či beznádejné alebo budeme sklamaní, to záleží len na nás. My budeme tvoriť našu budúcnosť."

Izabella pohladila Albertovo líce a zahľadela sa mu do očí.

,,Albert ja sa budem snažiť byť ti dobrou manželkou. Nebudeme myslieť na minulosť, ale budeme hľadieť do budúcnosti. Zabudneme na Elizabeth a aj na to, ako sme sa dostali do tohto manželstva. Súhlasíš?"

Albert sa zadíval na Izabellu. Keď bude pri nemu, tak bude súhlasiť zo všetkým.

,,Keď budeš so mnou a zároveň pri mne, tak budem súhlasiť so všetkým. Lebo nadovšetko ťa milujem."

,,Aj ja ťa milujem." Odpovedala Izabella a ani sa nezamyslela, že mu to povedala prvýkrát.

Albert vyčaril na svojej tvári ten najkrajší úsmev. On si uvedomil, že z jej úst to počuje prvýkrát. Nechal doznieť tie nádherné slová svojej manželky. Potom jeho pohľad spočinul na jej šťavnatých perách, ku ktorým sa priblížil. Ich pery sa spojili v nádherný a opojný bozk. Slová pre nich boli zbytočné. Obaja túžili len po vzájomnej blízkosti. Tento moment dvoch zaľúbených duší bol prerušený klopaním Amélie na dvere. Bol najvyšší čas na raňajky. Albert oprel svoje čelo o Izabelline, aby sa im upokojil ich zrýchlený dych. Potom šiel otvoriť dvere, aby mohla vstúpiť Amélia a odišiel do svojej komnaty. Raňajky dal pripraviť v Izabellinej komnate. So slnkom vysoko nad obzorom sa začal ich krajší, spoločný život.